Triglav (2 864 m n. m.) je najvyšší vrch Slovinska a celého pohoria Julských Álp. Hora pôsobí veľmi silným dojmom vďaka svojej impozantnej, majestátnej siluete. Na vrchol vedie niekoľko nie veľmi náročných ferrát, čo robí Triglav široko turisticky dostupným. Strechu Slovinska som mal to šťastie navštíviť jedného slnečného dňa v auguste 2024. Srdečne vás pozývam na reportáž z okružnej trasy z parkoviska pri chate Aljažev dom, počas ktorej sme vystupovali variantom cez sedlo Luknja a zostupovali cestou pri chate Triglavski dom na Kredarici.
Obsah
- Triglav – všeobecné informácie
- Planica alebo začiatok dňa s mamutím mostíkom
- Triglav – štart výletu z chaty Aljažev dom
- Triglav – cesta dolinou Vrata do sedla Luknja
- Ferrata Bambergova pot [C]
- Triglav – finále výstupu kamennou pustinou
- Triglav – vrchol
- Triglav – zostup hrebeňovou ferratou [A]
- Ferrata Tominškova pot [A/B]
- Mapa výletu
Triglav – všeobecné informácie
- Triglav (2 864 m n. m.) je najvyšší vrch Slovinska a celého pohoria Julských Álp, ktoré sú súčasťou Južných vápencových Álp. Z tohto dôvodu sa vrchol radí do Koruny Európy.
- Masív Triglavu sa vyznačuje mimoriadne hustou sieťou turistických trás rôznej úrovne náročnosti. Najtypickejším východiskovým bodom pre výlety na strechu Slovinska je chata Aljažev dom v doline Vrata (neďaleko obce Mojstrana). Práve tam začínajú tri základné varianty zdolávania Triglavu. Prvý z nich predpokladá výstup veľmi prístupnou ferratou Tominškova pot (náročnosť A/B) do výšky cca 2100 m n. m., ďalší výstup k chate Triglavski dom a pokračovanie výletu ľahkým hrebeňovým úsekom cez vrchol Malého Triglavu. Tento variant bude v tomto príspevku popísaný ako zostupový. Druhý spôsob predpokladá výstup rovnako ľahkou ferratou Pot čez Prag (A/B). Kým však Tominškova pot mizne v lese už pár minút po opustení chaty, Pot čez Prag začína po prejdení cca dvoch kilometrov trasou vedúcou dnom doliny Vrata.
- Tretí variant, podľa môjho názoru najzaujímavejší, predpokladá prístup dolinou Vrata do sedla Luknja a následné pokračovanie výletu ferratou Pot čez Plemenice (inak Bambergova pot), ktorej náročnosť je hodnotená ako C/D. Týmto spôsobom si užijeme trochu lezenia, vyhneme sa najväčším davom a získame fantastický výhľad na slávnu severnú stenu Triglavu. Tento variant bude v tomto príspevku popísaný ako výstupový.
- Pohyb po ferratách vyžaduje zodpovedajúce vybavenie: úväz, ferratový set a prilbu.
- Triglav je pre Slovincov symbolickou horou, nerozlučne spätou so vznikom ich vlastnej národnej identity. Silueta hory je viditeľná na slovinskej vlajke aj znaku. Názov vrcholu zastrešuje veľké množstvo spolkov, športových klubov, firiem, reštaurácií, ubytovacích zariadení… Skrátka – je všade.
- Prvovýstup na vrchol uskutočnila skupina miestnych obyvateľov v roku 1778. Turistický význam Triglav nadobudol v 19. storočí vďaka rastúcemu záujmu o horskú turistiku v celej Európe a činnosti kňaza Jakoba Aljaža. Ten sa preslávil hlavne tým, že v roku 1895 odkúpil vrchol Triglavu a postavil na ňom plechovú vežu. Konštrukcia tam stojí dodnes a predstavuje jeden z hlavných symbolov strechy Slovinska.
- Názov Triglav vznikol podľa toho, že z väčšiny pozorovacích bodov na území Horného Kraňska vyzerá, akoby mal tri vrcholy. Napriek mnohým romantickým teóriám názov pravdepodobne nepochádza od mena slovanského boha Trojana.
Planica alebo začiatok dňa s mamutím mostíkom
Dnešný deň začíname skoro ráno, prebúdzame sa v čarovnom kempingu Natura Eco Camp v obci Kranjska Gora. Narýchlo raňajkujeme, balíme stan do auta a vyrážame smerom k blízkej obci Planica. V detstve som bol veľkým fanúšikom skokov na lyžiach, preto si nedokážem predstaviť odísť zo Slovinska bez toho, aby som videl tento legendárny objekt. Letalnica v Planici je jedným z najväčších mostíkov na svete s bodom HS na 240. metri, konštrukčným bodom na 200. metri a rekordom dosahujúcim až 254,5 m (mimochodom – od marca 2025). Je známa predovšetkým tým, že každoročne tvorí poslednú zastávku vo Svetovom pohári a víťaz celkového hodnotenia tu preberá vysnívaný Krištáľový glóbus. Štyrikrát bol šampiónom Adam Małysz, dvakrát – Kamil Stoch.
Mamutí mostík na mňa urobil obrovský dojem. Mohutný, impozantný, obklopený majestátnymi horami… Bohužiaľ na dlhšiu prehliadku dnes nemáme príliš veľa času: pred nami je ešte výstup na Triglav a prejazd na noc do inej časti Slovinska. Mimochodom, podľa pôvodných plánov sme mali Planicu navštíviť včera. V realizácii týchto zámerov nám však zabránilo to, že sme úplne neodhadli dĺžku a stupeň náročnosti trekkingu na Prisojnik a Razor. Nevadí, stáva sa to aj tým najlepším (a čo si budeme hovoriť, my k nim zatiaľ nepatríme :D).
Z Planice naberáme smer na východ a ideme 20 kilometrov pôvabnou cestou č. 201. Tak prichádzame do obce Mojstrana, kde odbočujeme doprava – na asfaltovú cestu vedúcu dnom doliny Vrata.
Triglav – štart výletu z chaty Aljažev dom
Po cca 10 kilometroch prichádzame na veľké turistické parkovisko na konci cesty. Poplatok za celý deň je… 20 eur. Bez srandy, musí existovať lepšia alternatíva! A skutočne, doslova kilometer od parkoviska nachádzame úplne legálnu odstavnú plochu, kde sa dá auto nechať úplne zadarmo. Miesto je celkom široké, a napriek tomu tam stojí len jedno auto… Zdá sa nám až nepochopiteľné, že toľko ľudí radšej zaplatí 20 eur, než aby prešli kilometer navyše po rovine.
Týmto spôsobom okolo 8:30 začíname našu túru na Triglav! Rýchlym tempom zdolávame úsek po asfaltovej ceste a už po pár minútach sme späť na parkovisku pri chate Aljažev dom v Vratih (1 015 m n. m.). Objekt nesie meno kňaza Jakoba Aljaža, teda spomínaného iniciátora vzniku tohto miesta. Chata je dnes dobrou základňou nielen pre preslávený Triglav, ale aj pre druhý najvyšší vrch Slovinska, Škrlaticu (2 740 m n. m.).
Triglav – cesta dolinou Vrata do sedla Luknja
Od chaty vyrážame po hlavnej turistickej trase vedúcej dnom doliny Vrata. Od samého začiatku nás sprevádzajú úžasné výhľady na okolité vápencové obry. Cesta je široká a dobre spevnená. Po prejdení cca pol kilometra od chaty Aljažev dom prichádzame k charakteristickému pamätníku v tvare veľkej lezeckej karabíny. Pripomína slovinských partizánov, ktorí padli počas druhej svetovej vojny pri odpore proti taliansko-nemeckej okupácii. V tomto mieste doľava odbočuje Tominškova pot, teda náš zostupový variant.
Ideme teda ďalej. Dolina Vrata je jednoducho nádherná: pred nami sa neustále rýsuje mohutná skalná stena a okolo je neuveriteľne zeleno. Prvé rázcestie míňame zhruba kilometer od odbočky pri pamätníku s karabínou. V tomto prípade zámena variantov nenesie žiadne následky, pretože obe cesty vedú do sedla Luknja. Prvá z nich predpokladá ešte kilometer putovania dnom doliny Vrata a druhá začatie oveľa intenzívnejšieho výstupu a prechod okolo malého bivaku Luknja. Časovo aj vzdialenostne oba varianty vychádzajú narovnako, takže trochu náhodne volíme prvú možnosť.
Nami zvolený variant predpokladá ešte kilometer plochej prechádzky dolinou Vrata a príchod na ďalšie rázcestie. Tentoraz by chyba mala podstatnejšie následky: naša cesta smeruje ďalej do sedla Luknja, kým odbočka doprava nie je nič iné ako štart ferraty Pot čez Prag. Mimochodom, prečo neustále používam terminológiu „vpravo“, „vľavo“? Pretože v Slovinsku sa nepoužíva viacfarebné značenie trás. Všetky cesty sú značené rovnako: bielo-červeným krúžkom alebo, najmä na rázcestiach, červenými nápismi.
Po odbočke ferraty Pot čez Prag (zhruba 2 kilometre od chaty) začína sklon terénu konečne citeľne narastať. Výstup sa stáva kondične celkom náročným, najmä preto, že už je 10 hodín a augustové slnko začína páliť s dvojnásobnou silou. Cesta v tomto úseku je už oveľa užšia, ale stále pohodlná a dobre značená. Počas dvoch kilometrov výstupu získavame celých 600 metrov prevýšenia. Väčšina cesty ubieha v obklopení bujnej vegetácie a iba posledný úsek zdolávame kamenným žľabom. Suťovisko sa skladá z nespočetného množstva malých kamienkov, preto môže byť miestami trochu sypké (všeobecne sa však v takomto teréne oveľa ľahšie výška naberá, než stráca).
V sedle Luknja (1 766 m n. m.) sme o 10:30, teda cca dve hodiny po opustení auta. Dávame si tu krátku pauzu na druhý raňajky a pritom obdivujeme výhľady, ktoré sa odtiaľ otvárajú na obe strany. V tejto časti Julských Álp ma osobne najviac uchvacuje tá všadeprítomná zeleň. Sme v značnej výške, a napriek tomu je okolo kopa trávy, machov a dokonca aj malých kríkov.
Ferrata Bambergova pot [C]
Zo sedla Luknja volíme trasu Pot čez Plemenice, ktorou vedie ferrata Bambergova pot. Názov železnej cesty odkazuje na pôvod nemeckých alpinistov, ktorí v počiatočnom období dominovali v prieskume masívu Triglavu. Ferrata začína vo výške cca 1800 m n. m. a obtiažnosť na nej je hodnotená ako C (v niektorých sprievodcoch B/C). Tým pádom je Bambergova pot zo všetkých značených ciest vedúcich na Triglav tou najťažšou.
Najnáročnejším úsekom je prvá časť ferraty, vedúca cez mohutnú vápencovú skalu. Rovnako ako včera na Prisojniku sa aj tu snažím sám hľadať chyty, namiesto toho, aby som sa len priťahoval za oceľové lano. Tento cieľ sa v zásade darí plniť. Lezenie v tomto mieste hodnotím ako skôr jednoduché, ale veľmi príjemné a uspokojujúce. Problém je v tom, že zdolanie prvej cca 100-metrovej steny nám trvá asi 20 minút. Potom ideme asi hodinu po obyčajnom chodníku, ktorý len občas vyžaduje opätovné použitie rúk. Úsek je však docela náročný kvôli značnému sklonu terénu a balkánskemu slnku stojacemu v nadhlavníku. Najviac na mňa pôsobí fakt, že sme už zreteľne nad hranicou 2 000 m n. m. a okolo je stále veľmi zeleno! A výhľady na okolité vrcholy? Božské!
Vo výške cca 2 200 m n. m. si po dlhšom čase spomenieme, že nech sa deje čokoľvek, stále kráčame po ferrate. Čaká nás tu druhý zo zaistených úsekov – asi desaťmetrová stienka s technickým komínom. Mimochodom, ferraty vždy dostávajú celkové hodnotenie podľa najťažšieho miesta. Hoci sa na internete márne hľadá akékoľvek topo Bambergovej pot, zdá sa, že práve tento komín je momentom „C“.
Po zdolaní skalnej steny vychádzame na hrebeň a ocitáme sa na vrchole Plemenice (2 372 m n. m.) a chvíľu nato aj na blízkom vrchole Sfinga (2 384 m n. m.). Na hodinkách máme 12:30, čo znamená, že výstup zo sedla Luknja nám trval asi dve hodiny. Za ten čas sme prešli cca kilometer a pol a získali 600 metrov prevýšenia. Z vrcholu Sfingy máme možnosť obdivovať snáď najkrajšiu panorámu dnešného dňa. V celej kráse je odtiaľ vidieť mohutnú severnú stenu Triglavu, jednu z najmohutnejších skalných stien v Európe. Stena má vyše 1000 metrov relatívnej výšky, bolo na nej vytýčených stovky lezeckých ciest a v minulosti hrala kľúčovú úlohu v rozvoji slovinského alpinizmu. Pozorovať naživo tohto vápencového kolosa je naozaj veľký zážitok.
Triglav – finále výstupu kamennou pustinou
Kúsok za vrcholom Sfingy sa krajina začína výrazne meniť. Zelená tráva mizne a ustupuje mohutnej kamennej pustine. To znamená, že pomaly vstupujeme na územie, kde sa ešte nedávno nachádzal triglavský ľadovec. Na konci 19. storočia sa rozkladal na ploche 40 hektárov, v roku 1946 na 15 hektároch a v roku 2011 na 1 – 3 hektároch v závislosti od sezóny. Zvyšky večného ľadu sa oficiálne prestali nazývať ľadovcom v roku 2019. Asi kilometrový úsek trasy oblasťou bývalého ľadovca na mňa pôsobí docela depresívne. Všetko tu vyzerá tak… prázdne, spálené slnkom, mŕtve. Trasa je však po celú dobu pohodlná a dobre viditeľná.
Vo výške 2 600 m n. m. opäť prichádzame k skalnej stene. Pár minút príjemného lezenia a ocitáme sa na úzkom sedle Triglavska škrbina (2 655 m n. m.). Posledných 400 metrov vzdialenosti a 200 metrov prevýšenia zdolávame cestou s názvom Gorjanska pot. Úsek predstavuje bežný kamenný výstup. Je tu strmo, ale už bez akýchkoľvek technických ťažkostí.
Triglav – vrchol
Týmto spôsobom o 14:10 triumfálne dobýjame Triglav (2 864 m n. m.), najvyšší vrch Slovinska a Julských Álp. Celá zábava nám trvá asi 5,5 hodiny. Na vrchole zisťujeme, že Triglav je skutočne veľmi populárna hora, avšak s tou výhradou, že drvivá väčšina turistov ju dobýja s použitím ľahších variantov. Máme teda ďalšie plus cesty cez sedlo Luknja, a síce že umožňuje zdolať strechu Slovinska bez obťažujúcich davov. Výhľady z Triglavu sú samozrejme fenomenálne. Ako na dlani sú odtiaľ vidieť desiatky vrcholov Julských Álp a tiež blízkych Karavaniek a Kamníckych Álp. Okolo turistov lietajú charakteristické čavky žltozobé, ktoré som videl už kedysi na Hoher Dachstein. V centrálnom bode vrcholu stojí slávny plechový bivak, postavený na tomto mieste v roku 1895 spomínaným kňazom Jakobom Aljažom.
Na vrchole si dávame zaslúženú dlhšiu pauzu. Osobitnú pozornosť dnes venujem dostatočnej hydratácii. S pamäťou na včerajšiu dehydratáciu na Prisojniku som si na Triglav vzal celé štyri litre tekutín. Mimochodom, napriek hrozbe dehydratácie sa mi útek do vysokých hôr stále zdá ako jeden z najlepších spôsobov, ako sa vyhnúť augustovým horúčavám. Kým v dolinách teploty dosahujú 40 stupňov, na vrchole Triglavu si môžeme užívať osviežujúci chlad a príjemný vetrík.
Triglav – zostup hrebeňovou ferratou [A]
Najedení a odpočinutí sa rozhodujeme pre zostup smerom k chate Triglavski dom na Kredarici (cca 2 500 m n. p. m.). Úsek meria asi kilometer a vedie prístupným hrebeňovým úsekom cez vrchol Malého Triglavu (2 725 m n. p. m.). Prakticky v celej dĺžke je cesta zaistená ľahkou ferratou obtiažnosti A. Pretože však trasa postráda akékoľvek technické ťažkosti, väčšina turistov istenie nepoužíva.
Aby som bol úprimný, zostup z Triglavu je najslabšou časťou dnešného trekkingu. Trasa je totiž neuveriteľne preplnená, čo vedie k vytváraniu mohutných zápch. Ale čo narobíme? Kde môžeme, tam predbiehame pomalšie sa pohybujúcich turistov. Kde to nejde, trpezlivo čakáme. Najväčšie rady panujú na vrchole Malého Triglavu, ale nutnosť čakania trochu kompenzujú krásne výhľady, ktoré sa odtiaľ otvárajú.
Týmto spôsobom okolo 15:40 dorážame na sedlo Ledeniški preval (2 484 m n. m.). Z tohto miesta máme dobrý výhľad na malý zlomok zvyškov kedysi mohutného triglavského ľadovca. Neďaleko sedla sa nachádza chata Triglavski dom. Pretože tekutín máme stále dosť a pauza bola nedávno, nezastavujeme tu a pokračujeme v zostupe.
Pod sedlom sa nachádza ešte krátky úsek zaistený ferratou, ale ďalej už len poniektorým monotónny zostup vedúci kamenným dnom ľadovcového kotla. Ideme teda drsným terénom a plynule strácame výšku zdolávaním ďalších skalných prahov. Chodník sa chvíľami stáva o niečo menej zreteľným, takže treba venovať väčšiu pozornosť značeniu trasy. V určitom okamihu sa zostup stáva o niečo „napínavejším“. Deje sa tak, keď vstupujeme na úsek na strmom, suťovom svahu. Zachovávame teda zvýšenú koncentráciu, aby sme bolestivo neukĺzli na množstve drobných kamienkov.
Ferrata Tominškova pot [A/B]
Cca 40 minút po opustení sedla začínajú medzi skalami prerastať trsy trávy a jednotlivé kríky. Vo výške cca 2 100 m n. m. začíname zostup ferratou Tominškova pot s úrovňou náročnosti hodnotenou na A/B (v niektorých sprievodcoch sa možno stretnúť s hodnotením B/C alebo dokonca C, ale podľa mňa je rozhodne nadsadené). Ferrata traverzuje kamennú stienku a plynule klesá späť smerom k doline Vrata. Miestami je cesta docela dosť exponovaná, ale všeobecne nepôsobí väčšie technické problémy. Menej skúseným turistom môže určité ťažkosti spôsobiť fakt, že nie každé miesto vyžadujúce použitie rúk je tu zaistené oceľovým lanom. Silnou stránkou ferraty sú naopak jej vyhliadkové hodnoty – panoráma, ktorá sa odtiaľ otvára na vrcholy obklopujúce dolinu Vrata, je jednoducho fenomenálna.
Vo výške cca 1500 m n. m. oceľové lano mizne a zeleň okolo nás je stále intenzívnejšia. Zostupujeme teraz strmým, ale pohodlným a dobre spevneným chodníkom. Keď sa terén stane už docela jednoduchým, rozhodujeme sa zdolať posledných pár kilometrov behom. Nápad sa ukazuje ako trefa do čierneho! Nielenže je behanie po horách neuveriteľne príjemné, ale navyše umožňuje v rýchlom tempe zdolať menej atraktívne lesné úseky.
Týmto spôsobom sme okolo 18:00 opäť pri pamätníku v tvare veľkej karabíny. O 18:30 dorážame k odstavnej ploche, kde sme nechali auto. Celá eskapáda na Triglav nám teda trvá 10 hodín.
Výprava na Triglav sa ukázala ako jeden z najsilnejších horských momentov roku 2024. Zdolanie hory nám prinieslo veľa uspokojenia, naplnilo nás dobrou energiou a v mnohých úsekoch nás úprimne nadchlo. Vrelo odporúčam!
Dátum výletu: 12. augusta 2024
Štatistiky výletu: 16,5 km, 2100 metrov prevýšenia
Ďakujem, že ste venovali čas prečítaniu môjho príspevku! Ak chcete mať aktuálne informácie o novom obsahu, pozývam vás k sledovaniu na Facebooku a Instagrame! Budem vďačný za každý lajk, komentár a zdieľanie. Ak považujete môj obsah za hodnotný a chcete ma podporiť, pozývam vás k pozvaniu na virtuálnu kávu na buycoffee.to.
