Sulzkogel (3 016 m n. m.) je nádherný vrchol v Stubaiských Alpách v rakúskej časti Tirolska. Možnosť začať túru vo vysokej nadmorskej výške (2 020 m n. m.) a absencia technických ťažkostí robia z tohto vrchu jednu z najdostupnejších alpských trojtisícoviek. Vrchol je tiež ideálny ako rozcvička a aklimatizácia pred náročnejšími túrami v regióne. Neunerkogel (2 640 m n. m.) sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Sulzkogel a predstavuje skvelú možnosť pre tých, ktorí si chcú túru predĺžiť. V tomto článku opíšem výstup na oba vrcholy z mestečka Kühtai.
Obsah
- Mestečko Kühtai
- Z Kühtai k priehrade Speicher Finstertal
- Sulzkogel (3 016 m n. m.) od Speicher Finstertal
- Sulzkogel – vrchol
- Výstup na Neunerkogel (2 640 m n. m.)
- Zostup z Neunerkogel
- Mapa túry
Mestečko Kühtai
Deň začíname v kempe Branger Alm neďaleko Innsbrucku. Po pokojných raňajkách a rannej káve sadáme do auta a smerujeme do mestečka Kühtai. Cesta nám trvá asi pol hodiny a sama o sebe je veľkým zážitkom: na úseku len niekoľkých kilometrov vyjdeme z výšky cca 600 m n. m. až do 2 020 m n. m. Okrem toho milujem jazdu cez rakúske dedinky: všetky sú také čisté, plné kvetov a očarujúce.
Kühtai (2 020 m n. m.) sa ukazuje ako typická lyžiarska osada, zastavaná radom estetických apartmánových domov. Auto nechávame na bezplatnom parkovisku pri hlavnej ceste. V zime musí mestečko žiť, ale uprostred leta pôsobí trochu prázdne. Napriek tomu tu funguje obchod so suvenírmi a potravinami. Moju pozornosť púta informačná tabuľa o cyklistickej výzve „Kühtai Rodeo“. Ide o to, vyjsť do mestečka z troch štartovacích bodov: Kematen, Haiming a Ötz. Celá trasa meria 122 kilometrov s prevýšením 4 250 metrov. Tomu, kto výzvu dokončí v jeden deň, sa udeľuje čestný titul „Kühtai Cowboy“ alebo „Kühtai Cowgirl“. Wow, a ja som si myslel, že som celkom fit, pretože dokážem na bicykli vyjsť na Krowiarky :P.
Z Kühtai k priehrade Speicher Finstertal
Len 200 metrov od východu z parkoviska opúšťame zástavbu Kühtai. Keďže mestečko leží v rozsiahlom priesmyku, takmer okamžite začíname samotný výstup. Ideme otvoreným trávnatým terénom a chodník vedie po pohodlnej ceste. Za našimi chrbtami sa pomerne rýchlo otvára pekná panoráma na Pirchkogel (2 828 m n. m.) a skalný múr Irzwände. Prvá etapa je pomerne strmá: na dvoch kilometroch zdolávame 350 metrov výškového rozdielu. Väčšinu času trasa vedie po trávnatom svahu, ale v krátkych úsekoch aj popri poľnej ceste, ktorá je súčasťou infraštruktúry vodnej elektrárne.
Okolo 11.00, hodinu po opustení parkoviska, prichádzame k pôvabnej nádrži Speicher Finstertal (2 300 m n. m.). Je to horná retenčná nádrž výkonnej prečerpávacej elektrárne Sellrain-Silz. Pojme až 60 miliónov m³ vody a vznikla rozšírením dvoch pôvodných malých ľadovcových plies. Nádrž umožňuje využitie obrovského výškového rozdielu – až 1 680 metrov oproti elektrárni v Silz v údolí rieky Inn (cca 640 m n. m.). Celý mechanizmus funguje tak, že voda najprv padá z výšky a poháňa špeciálne turbíny, následne je pomocou čerpadiel tlačená späť nahor. Len táto nádrž dokáže dodať cca 231 miliónov kWh energie (teda toľko, koľko spotrebuje 50–60 tisíc domácností za rok). Hrádza bola postavená v rokoch 1977-1980 a meria 149 m na výšku. Na jej sypanie bolo použitých 4,5 mil. m³ hornín vyťažených priamo na mieste. Vnútri steny sa nachádza špeciálne jadro z asfaltobetónu, ktoré celú konštrukciu tesní. Pre prípad potreby, kvôli neustálemu monitorovaniu tesnosti hrádze, inžinieri v nej nainštalovali až 700 špeciálnych senzorov.
Nádrž aj samotná hrádza na mňa pôsobia veľmi robustným dojmom. Okrem technických hodnôt majú aj tie prozaickejšie – estetické. Voda má krásnu tyrkysovú farbu, ktorá skvele ladí s okolitými štítmi. Nad nádržou sa týči mohutný Zwölferkogel (2 988 m n. m.) s lesknúcim sa krížom na vrchole. Nádherné miesto na desiatu :D.
Sulzkogel (3 016 m n. m.) od Speicher Finstertal
Ďalší kilometer a pol trávime obchádzkou nádrže. Približne 4,5 kilometra od opustenia parkoviska prichádzame k rázcestiu: doľava odbočuje Gubener Weg smerom na Schweinfurter Hütte, doprava naša trasa na Sulzkogel. V tomto momente začíname najťažšiu etapu dnešnej túry, počas ktorej budeme musieť prekonať takmer 700 metrov prevýšenia na vzdialenosti 2,3 kilometra. Celkom strmé, však?
Zatiaľ chodník vedie po hlinenej ceste popri malom potoku Finsterbach. V tejto etape výstupu sa nám naskytá pekný pohľad na bezmenné vodopády a na kamenný vŕšok, ktorý nám zakrýva hlavný cieľ dnešnej túry – Sulzkogel. Krátko na to prekračujeme potok Finsterbach a náš chodník sa stáva čoraz viac suťovitým. Stopa je dobre viditeľná a značenie husté, vďaka čomu výber správneho smeru nepredstavuje žiadny problém. Z ľavej strany obchádzame skalný prah, z ktorého padajú charakteristické vodopády. Nachádzame sa teraz v malej kamenistej dolinke, uzavretej z jednej strany bočným hrebeňom odchádzajúcim zo Sulzkogel, z druhej strany svahmi vrcholov Gamskögele (2 912 m n. m.) a Gamskogel (2 965 m n. m.).
Ďalšie štvrťhodiny trávime namáhavým výstupom cez kamennú suť. Orientáciu v kamenistom teréne uľahčuje to, že chodník je naďalej výborne vyznačený. Cesta má čisto turistický charakter – na celej jej dĺžke nie sú žiadne technické ťažkosti. Dávať pozor treba len na uvoľnené kamene, ktoré sa šmýkajú pod nohami a občas padajú zo svahu. Okolo 13.20 prichádzame na výrazné sedlo v hlavnom hrebeni (2 950 m n. m.). Chodník sa teraz stáča o 90 stupňov doprava a vrchol Sulzkogel sa stáva perfektne viditeľným.
Sulzkogel – vrchol
Ešte pár minút stúpame po sutine a… máme to! O 13.35, tri a pol hodiny po odchode z Kühtai, dobýjame vrchol Sulzkogel (3 016 m n. m.). Na vrchole sú až dva kríže a tradičná kniha návštev. Ako na rakúske pomery, ľudí je na vrchole celkom dosť.
Sulzkogel pre mňa znamená návrat do výšky 3 000 m n. m. po dlhšej prestávke (naposledy som bol tak vysoko pred vyše dvoma rokmi na Pico de Aneto, najvyššom štíte Pyrenejí). Pre Jaromíra je to zasa debutový vrchol s trojkou na začiatku – je to dôležitý moment v živote každého horolezca, veľká gratulácia! Na vrchole Sulzkogela trávime pekných 40 minút. Spokojní jeme desiatu, fotíme a kocháme sa úžasnou panorámou. Zo Sulzkogela je výborne vidieť retenčnú nádrž v diaľke, okolité údolia a desiatky štítov Stubaiských Álp. Na severe, na druhej strane údolia Inn, sú badateľné aj iné pohoria, ktoré tvoria súčasť Severných vápencových Álp. Pri pohľade na juhovýchod zas robí obrovský dojem masa stubaiských ľadovcov.
Zo Sulzkogela zostupujeme rovnakou cestou, akou sme sem prišli. Iná cesta ani neexistuje, pretože z každej inej strany je vrchol oveľa ťažšie dostupný. Zdanlivo ten istý chodník, ale pri pohľade z druhej strany sa mnohé veci zdajú iné. Až teraz si všímam pasúce sa ovce (na kameňoch!) a dve tyrkysové jazerá v nadmorskej výške cca 2 650 m n. m. Dlhšiu prestávku si dávame v okolí rázcestia. Ležím na trávnatom svahu, jem chutné oriešky a myslím si… myslím, že všetko je v najlepšom poriadku. Veľmi sa mi cnelo za rakúskymi horami a som šťastný, že ma osud opäť zaviedol práve sem.
Výstup na Neunerkogel (2 640 m n. m.)
Na brehu nádrže sme späť pred 16. hodinou, čo nám dáva príležitosť predĺžiť túru o ďalší vrch. Po krátkej analýze mapy padá voľba na blízky Neunerkogel, vypínajúci sa do výšky 2 640 m n. m. Trasa na tento vrchol odbočuje z hlavného chodníka neďaleko hrádze. Úsek je čisto turistický – chodník vedie po hlinenej ceste bez akýchkoľvek technických ťažkostí či uvoľnených kameňov. Treba však uznať, že výstup je pomerne strmý – 300 metrov prevýšenia zdolávame na vzdialenosti len 700 metrov. Námaha je teda krátka, ale nesmierne intenzívna.
Na vrchole Neunerkogel (2 640 m n. m.) sme o 16.45. Teraz sa už nikam neponáhľame, takže si môžeme dovoliť dlhšie ležanie na trávnatom vrchole. Martina dokonca začína cvičiť jogu :D. Pokiaľ ide o výhľady, mám pocit, že sú ešte krajšie než tie, ktoré sme zažili pred pár hodinami na Sulzkogel. Hladina nádrže odtiaľto vyzerá nádherne a dokonale ladí s okolitými štítmi. Mimoriadne sa mi páči aj výhľad smerom na sever, zahŕňajúci priesmyk Kühtai, Pirchkogel (2 828 m n. m.) a skalný múr Irzwände. Dokonalé…
Zostup z Neunerkogel
Počas zostupu z Neunerkogel nás čaká ešte jedna alpská atrakcia. Na našej trase stretávame… skutočného svišťa! Zviera nám dlhšiu chvíľu zvedavo ukazuje svoju huňatú tváričku a potom zmizne medzi kameňmi. Awww, bol to taký zlatý! Po tomto milom vyrušení pokračujeme v zostupe smerom do Kühtai. V Stubaiských Alpách už nastal teplý, blažený večer, preto zostup ubieha veľmi príjemne. Čaro dodávajú početné kravy, pasúce sa ležérne na rozľahlých lúkach. Jedným slovom – idylka.
Do Kühtai prichádzame štvrť hodiny pred 19. hodinou. Rýchlo balíme veci do auta, chceme stihnúť posledný otvorený obchod v okolí. Mimochodom – verili by ste, že väčšina potravín v Rakúsku končí pracovnú dobu práve o 19. hodine? V takýchto chvíľach človek veľmi ocení domáce Žabky… Vrátim sa však k Sulzkogel… bol to skutočne vydarený deň! Možno to nebola tá najambicióznejšia alpská eskapáda, ale priniesla veľa dobrých emócií, pozitívnu únavu a čistý úžas. A zajtra? Zajtra sa plánujeme vyštverať ešte vyššie – Schrankogel čaká!
Dátum túry: 7. augusta 2025
Štatistiky túry: 15,3 km; 1 580 metrov prevýšenia
Ďakujem, že ste venovali čas čítaniu môjho príspevku! Ak chcete byť informovaní o novom obsahu, pozývam vás sledovať ma na Facebooku a Instagrame! Budem vďačný za každý lajk, komentár a zdieľanie. Ak považujete môj obsah za hodnotný a chcete ma podporiť, pozývam vás pozvať ma na virtuálnu kávu na buycoffee.to.
