Skrzyczne (1 257 m n. m.) je najvyšší vrch Sliezskych Beskýd s charakteristickou, trochu „zrezanou“ siluetou, ktorá je dokonale viditeľná takmer z každej časti Žywieckej kotliny. Hora patrí k najpopulárnejším výletným cieľom v západných Beskydách, čo je dané jej polohou v bezprostrednej blízkosti hornosliezskej konurbácie, príslušnosťou ke Korune hôr Poľska, celoročnou prevádzkou sedačkovej lanovky a dobrou turistickou infraštruktúrou – v čele s horskou chatou PTTK na samotnom vrchole.
Pri návšteve Sliezskych Beskýd sa oplatí neobmedzovať sa len na zdolanie ich najvyššieho vrcholu. Je skvelé prejsť sa po ich hlavnom hrebeni a minúť mnoho miest, ktoré sú veľmi očarujúce a zároveň podstatne menej preplnené. V tomto príspevku priblížim dlhú prechádzku po Sliezskych Beskydách, ktorá začína aj končí v Szczyrku – najznámejšom letovisku tohto pohoria. Na trase výletu bude samozrejme Skrzyczne, ale aj Małe Skrzyczne (1 211 m n. m.), Malinowska Skała (1 157 m n. m.), Malinowská jaskyňa, Malinów (1 115 m n. m.), Salmopolské sedlo a Kotarz (974 m n. m.). Srdečne pozývam na čítanie reportáže!
Obsah
- Start zo Szczyrku
- Modrou trasou na Skrzyczne
- Skrzyczne – vrchol
- Po hlavnom hrebeni cez Małe Skrzyczne a Kopu Skrzyczeńskou
- Malinowska Skała (1 152 m n. m.)
- Malinowská jaskyňa
- Malinów a zostup do Salmopolského sedla
- Kotarz a putovanie Uhorským Beskydom
- Mapa trasy
- Bibliografia
Start zo Szczyrku
Je 11:40, keď prichádzame na jedno z platených parkovísk v Szczyrku, teda v meste ležiacom na úpätí Skrzyčného (cca 520 m n. m.). Trekking dnes začíname výnimočne neskoro, ale júlový deň je natoľko dlhý, že nám v pokoji zvýši dostatok času na dlhú, uspokojivú trasu. Mojimi dnešnými spoločníkmi na cestách sú moja Ada a Mikołaj, pre ktorého to bude prvýkrát v Sliezskych Beskydách.
Prvý kilometer nám uteká chôdzou po chodníku vedúcom pozdĺž vojvodskej cesty č. 942. Szczyrk síce už od roku 1973 užíva mestské práva, ale obec má stále štruktúru typickej beskydskej radovej dediny. To znamená, že údolím prechádza jediná hlavná cesta, z ktorej sa na všetky strany rozvetvuje veľa bočných obytných uličiek. A atmosféra? No čo už… Szczyrk mi už dlho pripadá ako miestny beskydský ekvivalent Zakopaného. V turistickej sezóne sa totiž mestečko plní turistami až po okraj, a s tým súvisí aj množstvo reštaurácií, stánkov s rýchlym občerstvením a bazárov s kadejakým haraburdím ;). Ešte radšej ako v lete navštevujú ľudia mesto v zime. V obci totiž funguje veľké lyžiarske stredisko, nachádzajúce sa na svahoch Skrzyčného a Małego Skrzyčného. V celom komplexe platí jednotný systém skipasov, ale formálne majú dva vlastníkov. Svahy Skrzyčného patria Ústrednému športovému stredisku (COS) a svahy Małego Skrzyčného stredisku Szczyrk Mountain Resort (ktoré patrí slovenskému gigantu Tatry Mountain Resorts).
Týmto spôsobom prichádzame k dolnej stanici dvojstupňovej sedačkovej lanovky na Skrzyczne. Konštrukcia vznikla v roku 1958 a bola vtedy naozajstným fenoménom – prvým vlekom tohto typu v celom Poľsku. V roku 1990 prebehla prvá z väčších modernizácií, v ktorej rámci boli jednomiestne kreslá vymenené za dvojmiestne „pohovky“. Túto verziu vleku som ešte zažil, keď som tu jazdil ako študent gymnázia. Roky 2013 and 2017 priniesli ďalšie vylepšenia a rok 2024 uvedenie do prevádzky elegantnej konštrukcie od firmy Leitner, spolufinancovanej z ministerských prostriedkov.
Modrou trasou na Skrzyczne
Pri dolnej stanici volíme modrú turistickú trasu, ktorá vedie takmer súbežne s prvým úsekom sedačkovej lanovky, tj. s úsekom zo Szczyrku na Jaworzynu. Prvých niekoľko minút ideme po okraji širokej zjazdovky, aby sme sa hneď chvíľu nato ocitli v hustom, intenzívne zelenom lese. Na beskydské pomery je modrá trasa pomerne strmá – o niečo viac ako 700 metrov prevýšenia na 4 kilometroch stúpania. Miestami je to teda namáhavé, ale uisťujem vás, že to stojí za to – zdolanie vrcholu vlastnými silami prináša nesporne viac uspokojenia ako vyvezenie sa hore lanovkou (a navyše je tento variant úplne zadarmo!).
Niečo málo cez hodinu po opustení auta dorážame na mýtinu Jaworzyna (cca 940 m n. m.). Kedysi to bola roziahla pastvina, dnes slúži ako prestupná stanica sedačkovej lanovky. Nachádza se tu tiež reštaurácia – vytvorená s myšlienkou na lyžiarov, ale otvorená aj v lete. My sa zatiaľ nezastavujeme a pokračujeme v chôdzi po modrej trase, priamo pozdĺž širokej zjazdovky. V tejto fáze sa stúpanie stáva podstatne vyhliadkovejším. Pred nami sa už rysuje vrchol Skrzyčného a za našimi chrbtami sa otvára príjemná panoráma severnej časti Sliezskych Beskýd.
Výlet nám osladzujú všadeprítomné kríky čučoriedok, husto obsypané lahodnými plodmi. Výšku tak teraz naberáme nielen o niečo pomalšie, ale aj s rukami úplne sfarbenými sladkou, fialovou šťavou.
Asi po 2,5 kilometroch stúpania sa k modrej trase pripája zelená trasa vedúca z centra Szczyrku. Tí, ktorých cieľom je výhradne zdolanie najvyššej hory Sliezskych Beskýd, môžu zvážiť využitie tejto cesty na vytvorenie pekného okruhu. Zelená trasa vedie taktiež väčšinou zalesneným terénom a vyznačuje sa podobným sklonom.
Pokračovaním po spojenej modrej a zelenej trase prekonávame posledných 1,5 kilometra putovania na strechu Sliezskych Beskýd. Prechádzame čiernu zjazdovku FIS a potom začíname traverzovať strmý úsek východného svahu Skrzyčného. Ideme teraz po úzkom chodníčku a vegetácia okolo sa zdá byť o niečo redšia. Dojem robia početné porasty kosodreviny, ktoré sa tu vyskytujú už od výšky cca 1 200 m n. m. Vyzerá to naozaj dobre, ale popravde je to výsledok umelo vykonanej výsadby.
Skrzyczne – vrchol
Skrzyczne (1 257 m n. m.) dosahujeme chvíľu pred 14. hodinou, teda asi dve hodiny po začiatku výletu (po ujdení 5 kilometrov vzdialenosti a prekonaní 750 metrov prevýšenia). Na širokej vrcholovej kopule je kopa ľudí, čo ma však nijako zvlášť neprekvapuje. Máme predsa nedeľné popoludnie, krásne počasie a sme na jednej z najpopulárnejších hôr v Beskydách. Na vrchole sa nachádza vyhliadková plošina, z ktorej sa otvára rozsiahla panoráma smerom na sever a východ – na celú Žywiecku kotlinu, blízky Klimczok, Žywiecke jazero, nenápadný hrebeň Malých Beskýd a veľkú časť Žywieckych Beskýd – s Romankou, Rysiankou, Pilskom a Babou horou.
Výhľady sú príjemné, ale Skrzyczne je rozhodne príliš zastavané na to, aby človek pocítil ono milované „splynutie s prírodou“. V rámci vrcholovej kopuly sa nachádza horná stanica sedačkovej lanovky, niekoľko technických budov, charakteristická 87 metrov vysoká vysielacia veža a veľký komplex rekreačného objektu „Start Skrzyczne“ s elegantnou reštauráciou. Vedľa toho všetkého sa nachádza ešte horská chata PTTK s uhrančivou vyhliadkovou terasou. Prvý objekt tohto typu vyrástol na podvrcholovej mýtine v roku 1933, a postavil ho Nemec Rudolf Urbanke. Po druhej svetovej vojne chatu prevzala Hornosliezska pobočka PTT, ktorej pričinením bola budova zrekonštruovaná a v roku 1950 opäť uvedená do prevádzky. Dnešný vzhľad objekt získal vďaka ďalšej revitalizácii vykonanej v rokoch 1998–1999.
Po hlavnom hrebeni cez Małe Skrzyczne a Kopu Skrzyczeńskou
Zo Skrzyčného vedie modrá trasa na juhovýchod, strmým zostupom do Lipovej (okres Žywiec). My však volíme zelenú trasu and pokračujeme v putovaní po hlavnom hrebeni Sliezskych Beskýd. Ideme teraz po širokej nespevnenej ceste vedúcej mladým smrekovým lesom. Po dobrých pätnásť minút je tento úsek takmer úplne rovinatý (čo ho činí zároveň trochu zdĺhavým).
O niekoľko minút neskôr, cca 1,5 kilometra od Skrzyčného, dorážame na blízky vrchol Małe Skrzyczne (1 211 m n. m.). Na vrchole sa nachádza horná stanica ďalšej sedačkovej lanovky, ktorá sem jazdí z Haly Skrzyčenskej. Aj tento vlek je dnes v prevádzke – hlavne pre potreby horských cyklistov. Fanúšikovia MTB tu majú mimochodom svoje malé kráľovstvo v podobe niekoľkých rozmanitých zjazdových tratí.
Z Małego Skrzyčného pokračujeme v výlete po hlavnom hrebeni Sliezskych Beskýd. Rýchlo dosahujeme vrchol Kopy Skrzyčenskej (1 189 m n. m.) a potom smerujeme k Malinowskej Skale. Výhľady sú tu veľmi široké, a to kvôli mladému, ešte nevyrastenému lesu. Prezeráme si teda rad zelených, zavalitých siluet, z ktorých najvyššia je Barania Góra (1 220 m n. m.), druhý najvyšší vrchol pohoria.
A odkiaľ sa vzal taký mladý les? Nuž, ešte pred 200 rokmi pokrývala hlavný hrebeň Sliezskych Beskýd hustá karpatská bučina. Všetko sa zmenilo s rozvojom hutníctva, ktorý postupoval od začiatku 19. storočia. Pre potreby výroby dreveného uhlia sa masovo rúbali buky, cenené pre svoju vysokú výhrevnosť. Na ich miesto bol na roz rozsiahlych územiach umelo vysadený smrek — rýchlo rastúci a výnosný, ktorý mal byť jednoduchou odpoveďou na rastúci dopyt po dreve. Týmto spôsobom tvorili na konci 20. storočia úplnú väčšinu porastu Sliezskych Beskýd práve smreky, čo nakoniec viedlo k ekologickej katastrofe. Ihličnany oslabené kyslými dažďami si neporadili s víchricami a predovšetkým s kôrovcovou kalamitou. Stromy masovo odumreli a dali vzniknúť dnešnému stavu. Nový les je už rekonštruovaný múdrejšie – upustilo sa od monokultúry a nanovo sa vysádza buk a jedľa.
Malinowska Skała (1 152 m n. m.)
Štyri kilometre po opustení Skrzyčného sa vítame s Malinowskou Skałou (1 152 m n. m.). Je to málo výrazná, ale zreteľná vrcholová kulminácia hrebeňa, korunovaná veľmi charakteristickým skalným výchozom vo tvare kazateľnice. Skala je tvorená kremenným zlepencom, unikátnym pre túto časť Sliezskych Beskýd. Zaujímavosťou je, že kedysi bola využívaná na bouldering, s čím sa však prestalo v roku 1977, kedy bol výchoz zapísaný do evidencie prírodných pamiatok.
Na Malinowskej Skale si robíme chvíľu pauzu a pozorujeme ako zaujímavý tvar skaly, tak rozprestierajúce sa z nej panorámu. Dobre odtiaľto vidíme ako najvyššie v pohorí Skrzyczne, tak druhú Baraniu Góru. Ľudí je tu dosť, ale to mi dnes nepripadá ako veľký problém. Miesto je totiž veľmi čarovné a počasie naďalej fantastické.
Malinowská jaskyňa
Keby sme z Malinowskej Skały išli ďalej rovno po zelenej trase, vyrazili by sme smerom k Magurke Wiślańskej (1 140 m n. m.) a nakoniec by sme došli na Baraniu Góru. My však odbočujeme doprava – na červenú trasu, a opúšťame tak hlavný hrebeň Sliezskych Beskýd. Počas nasledujúceho pol kilometra strácame asi 150 výškových metrov a schádzame do sedla pod Malinowem (1 005 m n. m.).
Po opustení sedla pokračujeme po červenej trase a začíname mierne, ale tiež pomerne zdĺhavé stúpanie na vrchol Malinowa. Asi o 600 metrov ďalej (vo výške cca 1 080 m n. m.) odbočujeme doľava – na výrazný, dobre viditeľný chodník. Po niekoľkých minútach prichádzame k jednej z najväčších zaujímavostí tejto časti Sliezskych Beskýd, a síce k Malinowskej jaskyni.
Jaskyňa vznikla v dôsledku podzemného pukaniu pieskovcov, čo vytvorilo systém štrbín, komôr a chodieb o celkovej dĺžke celých 249,5 metrov. Miesto je známe po stáročia a za tie roky opradené najrôznejšími legendami. V miestnom folklóre fungovalo ako úkryt husitov, evanjelikov a dokonca aj samotného zbojníka Ondráška. Ešte donedávna vyžadovala prehliadka objektu veľa horolezeckého vybavenia a špecializovaných zručností. Všetko sa zmenilo v roku 2019, kedy bol pričinením bielskych speleológov vstup do jaskyne zabezpečený systémom železných stupňov a klamer.
No nič, keď už je tu rebrík, prečo ho nevyužiť? Schádzame dovnútra pomaly a svietime si svetlom z baterky na mobile. V jaskyni sa pohybujeme opatrne, dávame pozor na hlavu a vlhký, klzký podklad. Úplne by som klamal, keby som napísal, že miesto na mňa urobilo ohromujúci dojem. Ale zaujímavosť je to veľká, pretože priznajme si – koľkokrát počas trekkingov po Beskydách navštívite jaskyňu?
Malinów a zostup do Salmopolského sedla
Z Malinowskej jaskyne sa vraciame na červenú trasu, aby sme už po niekoľkých minútach dosiahli zalesnený vrchol Malinowa (1 115 m n. m.). Krátky odpočinok a začíname zostup, smerujúc po širokej, mierne sklonenej ceste. Cestou nás čaká ďalšia pauza, vynútená kríkmi čučoriedok obsypanými plodmi. Veď predsa nemôžu vyjsť nazmar, však?
Štvrť hodiny pred 18. hodinou schádzame do Salmopolského sedla (934 m n. m.), ktoré oddeľuje na jednej strane hrebeň Malinowa od hrebeňa Kotarze, na druhej strane Szczyrk od Wisły. Využívame privilégium dlhého júlového dňa, zastavujeme sa aj tu a doprajeme si lahodnú kávu v útulnej kaviarni.
Názov sedla pochádza od dediny Salmopol, založenej na tomto mieste v 17. storočí evanjelikmi prchajúcimi pred prenasledovaním. Inoverci utekali z Těšínskeho kniežatstva a rozhodli sa usadiť v tolerantnejšej poľskej Korune. Dnes je Salmopol súčasťou Szczyrku a jeho charakteristickým znakom je veľký biely kríž. Samotným sedlom prechádza vojvodská cesta č. 942, vybudovaná tu v 60. rokoch 20. storočia. Je to cesta natoľko významná, že predstavuje najvyššie položené zjazdné miesto v Sliezskych Beskydách (a druhé v celých poľských Beskydách – po Krowiarkách).
Kotarz a putovanie Uhorským Beskydom
Zo Salmopolského sedla pokračujeme po červenej trase a začíname štrnásty kilometer našej dnešnej trasy. Idúc sýto zeleným lesom, míňame vyvýšeniny Biały Krzyż (940 m n. m.) a Grabowa (907 m n. m.), aby sme asi po hodine dosiahli vrchol Kotarze (965 m n. m.). Na vrchole sa nachádza príjemná mýtina, ponúkajúca výhľady na hlavný hrebeň Sliezskych Beskýd, vrátane predovšetkým lyžiarskou infraštruktúrou zastavaného Małego Skrzyčného.
Úsek hrebeňa zo Salmopolského sedla k vrcholu Beskidek (teda presne ten, ktorý dnes prechádzame) býva niekedy označovaný názvom Uhorský Beskyd (Beskid Węgierski). Názov pochádza od maďarského prichádzajúceho, ktorý mal v bližšie neurčenej minulosti doraziť do týchto končín a založiť prvú salaš. V neskoršej dobe bol hrebeň intenzívne využívaný na pastvu, čoho najkrajším príkladom je blízka rozľahlá pastvina Hala Jaworowa. Ak chcete na ňu dôjsť, je potrebné z červenej trasy odbočiť kúsok na západ – na modrú trasu. Vzhľadom na to, že slnko je už pomerne nízko, túto atrakciu si nateraz odpúšťame. Niekedy sa sem však vrátim, pretože o Hale Jaworowej som čítal samé fantastické recenzie :D.
Mimochodom, Uhorský Beskyd sa mi tiež veľmi pozdáva. Na rozdiel od hlavného hrebeňa sa tu skvele zachovali krásne listnaté lesy. Na pravej strane čas od času presvitá výhľad na blízke, vysoké Skrzyczne. Niet sa teda čomu diviť, že sa mi prechádzka v týchto miestach zapísala do hlavy ako jedna z najlepších spomienok na tohtoročné leto. Povedzte mi… prečo júl nemôže trvať celý rok? Je to preto, aby sme, keď už príde, ešte viac obdivovali jeho intenzívne farby, upokojujúce zvuky a dlhé, teplé večery?
Za sprievodu posledných slnečných lúčov míňame vrchol Hyrca (929 m n. m.) s hornou stanicou starého pomového vleku. Z červenej trasy odbočujeme chvíľu pred vrcholom Beskidku (830 m n. m.), s využitím drobnej skratky na modrú trasu. Do Szczyrku schádzame už po asfaltovej ceste s fantastickým výhľadom na celú siluetu Skrzyčného.
Keď konečne narážame na vojvodskú cestu č. 942, okolo nás je už úplná tma. Ako nie je ťažké uhádnuť, z parkoviska odchádzame ako úplne poslední turisti :D. Bol to krásny deň v Sliezskych Beskydách, plný skvelých výhľadov, intenzívnej zelene a takéto toho obyčajného nedeľného odpočinku. Ako ja milujem leto! :D
Dátum výletu: 20. júla 2025
Štatistika výletu: 23,5 km; 950 metrov prevýšenie
Ďakujem za čas venovaný prečítaniu môjho príspevku! Ak chcete mať prehľad o novom obsahu, pozývam vás k môjmu sledovaniu na Facebooku a Instagrame! Budem vďačný za každý lajk, komentár aj zdieľanie. Ak považujete môj obsah za hodnotný a chcete ma podporiť, pozývam vás k pozvaniu na virtuálnu kávu na buycoffee.to.
Mapa trasy
Bibliografia
- Barański M., Beskid Śląski. Przewodnik, nakladateľstvo Oficyna Wydawnicza Rewasz, Pruszków 2019
