Schrankogel je druhý najvyšší vrchol Stubaiských Alp (Stubaier Alpen), horského masívu, ktorý je súčasťou Centrálnych Álp a nachádza sa v rakúskom Tirolsku. Meria úctyhodných 3 497 m n. m., čo z neho robí veľmi lákavý cieľ pre turistov prahnúcich po nadmorskej výške. Schrankogel je na svojej trase bez ľadovcov a väčších technických ťažkostí, takže jeho zdolanie je možné bez špeciálneho horolezeckého vybavenia. Na samotný vrchol navyše vedie značený turistický chodník v dvoch variantoch, ktoré sa rozdeľujú vo výške približne 2 650 m n. m. (hrebeňový variant a variant cez Hohes Egg). Zo všetkých týchto dôvodov je hora považovaná za pomerne dostupný trojtisícovník, ideálny for tých, ktorí robia svoje prvé kroky v alpskom svete. Nemalo by sa však zabúdať, že zdolanie Schrankogelu vyžaduje prekonanie viac ako 1 900 výškových metrov, čo z neho robí podnik určený pre ľudí so solídnou fyzickou kondíciou. Vrchol ponúka fantastické výhľady na desiatky okolitých ľadovcov Stubaiských, Ötztalských a Zillertalských Álp. V tomto príspevku popíšem cestu na vrchol z dediny Gries im Sulztal cez horskú chatu Amberger Hütte. Stúpali sme hrebeňovým variantom cez východný hrebeň Schrankogel Ostgrat a vracali sme sa cez Hohes Egg.
Obsah
- Cesta na Amberger Hütte
- Výstup na Schrankogel cez Schrankogel Ostgrat
- Zostup zo Schrankogelu cez Hohes Egg
- Mapa výletu
Cesta na Amberger Hütte
Na parkovisko v dedine Gries im Sulztal (cca 1 600 m n. m.) prichádzame o 9:00 ráno. Ponechanie auta na celý deň nás stojí 4 eurá [k augustu 2025]. Chodník spočiatku vedie po asfaltovej ceste pozdĺž potoka Fischbach na dne údolí Sulztal. Asi po kilometri chôdze odbočíme doľava na hlinenú cestičku. Niekoľko sto metrov teraz prechádzame hustým, zeleným lesom.
Po chvíli vyjdeme na širokú spevnenú cestu, ktorá vedie až k chate Amberger Hütte. Stúpanie nie je prehnane strmé – celý 6-kilometrový úsek od parkoviska k chate vyžaduje prekonanie 530 výškových metrov. Po ľavej strane nás celú dobu sprevádza potok Fischbach, ktorý na niektorých miestach vytvára očarujúce vodopády. Vo výške cca 1 900 m n. m. sa údolí Sulztal mierne rozširuje a my po prvýkrát vidíme fantastickú panorámu monumentálnej pyramídy Schrankogelu. Priznám sa, že ten pohľad na mňa robí obrovský dojem. Uvedomujem si, že dnes ideme dobyť naozaj vysokú a majestátnu horu!
Vo výške cca 2 000 m n. m. narážame na obrovské stavenisko vybavené množstvom ťažkej techniky. Keď prídeme bližšie, ukáže se, že sa tu vŕta masívny tunel. Podľa informačnej tabule to bude v budúcnosti súčasť výkonnej prečerpávacej vodnej elektrárne Sellrain-Silz. Zaujímavé je, že okolo najväčšej retenčnej nádrže tejto elektrárne sme prechádzali včera cestou na Sulzkogel (3 016 m n. m.).
K chate Amberger Hütte (2 135 m n. m.) prichádzame o tri štvrte na 11 dopoludnia, čo je necelé dve hodiny po opustení parkoviska v Gries. Zariadenie prevádzkuje Alpenverein a bolo postavené už v roku 1888. Chata ponúka nádherný výhľad na najvyššiu časť údolí Sulztal vo tvare písmena U, rozľahlý ľadovec Sulztalferner a nad ním vyčnievajúci vrchol Windacher Daunkogel (3 348 m n. m.). Z večného ľadu vyteká známy potok Fischbach. To všetko vyzerá veľmi idylicky, ako vystrihnuté z obrázku…
Mimochodom, Stubaiské Alpy (presnejšie údolí Stubai) boli cieľom môjho vôbec prvého alpského výletu. Išli sme tam vtedy s Martynou pred štyrmi rokmi a táto cesta vyústila v pokorenie našich prvých trojtisícoviek. Stubaiské Alpy sa mi zapáčili do takej miery, že mi v mysli stále vyskakujú ako najkrajšie pohorie na svete. Z tohto dôvodu vo mne vyhliadka na návrat do týchto hôr vyvolávala ako nadšenie, tak isté obavy. Pretože… čo ak Stubaiské Alpy nebudú také krásne, ako si ich pamätám? Čo ak sa zrúti presvedčenie vytvorené v mojej hlave, že som našiel raj na zemi? A konečne – aký je účel tejto dlhej odbočky? Nuž, vďaka výhľadu z Amberger Hütte sa moje hlboké presvedčenie nezrútilo. Naopak – potvrdilo sa.
Výstup na Schrankogel cez Schrankogel Ostgrat
Od Amberger Hütte sa vydávame po chodníku č. 131, ktorý vedie naľavo od potoka Fischbach (dobrá, dobrá, pravda je taká, že najprv vyrazíme po chodníku na pravej strane rieky a až po niekoľkých stoch metroch si uvedomíme, že sme urobili chybu a musíme sa vrátiť). Prvá fáza cesty od chaty vedie cez trávnatý pasienok. Niet divu, že na chodníku stoja (alebo ležia) desiatky kráv a našou úlohou je vykonať medzi nimi ladný slalom. Také detaily mám rád, pretože robia turistiku v Alpách ešte atmosférickejšou.
Za pasienkom začína byť terén docela strmý, čo umožňuje oveľa efektívnejšie naberanie výšky. Teraz ideme po úzkom hlinenom chodníku a výhľady do údolí Sulztal sú s každým krokom veľkolepejšie. Vo výške cca 2 400 m n. m. sa chodník stáča o 90 stupňov doľava a vstupuje na bočnú morénu ľadovca Schwarzenbergferner. Stúpanie je po celú dobu pomerne strmé, ale nateraz stále kráčame po udusanej hline, nie po kameňoch. Traverzujeme veľmi rozsiahly severný svah Schrankogelu. Po pravej strane nás sprevádzajú príjemné výhľady na dno údolí a majestátne, ľadom pokryté trojtisícovky, ktoré ho uzatvárají z juhu.
Vo výške cca 2 630 m n. m. prichádzame na rázcestie – rovno pokračuje chodník cez Schrankogel Ostgrat, zatiaľ čo doľava odbočuje variant cez Hohes Egg. Vydávame sa po tom prvom s úmyslom vrátiť sa po tom druhom. Teraz stúpame po špecifickom chrbte, ktorý mi nápadne pripomína… hrádzu. S pribúdajúcou výškou dáva tráva priechod všadeprítomným balvanom. Nebudeme si nič nahovárať – je to docela pracné. Schrankogel je typ vysokej hory, kde vytrvalosť a trpezlivosť budú užitočnejšie ako lezecké schopnosti. Hodinu po opustení rázcestia, vo výške cca 3 000 m n. m., prichádzame k ďalšiemu turistickému rázcestníku. Informuje nás o ďalšom rázcestí – doľava začína Schrankogel Ostgrat, rovno je ľadovcová trasa k chate Franz-Senn-Hütte. Tu si dávame pauzu a užívame si výhľad na blízky jazyk ľadovca Schwarzenbergferner. Čo k tomu povedať – taká masívna hromada skvelého ľadu musí urobiť neuveriteľný dojem.
Výstup na východný hrebeň Schrankogelu zahajujeme okolo 13:45. Prakticky v celej svojej dĺžke je cesta namáhavou kamenistou drinou: na úseku pukého jedného kilometra je potrebné prekonať 500 výškových metrov. Napriek tomu, že je možné na internete nájsť informácie, že tento variant je na stupnici UIAA hodnotený stupňom I, žiadne technické potiaže tu nevidíme. Terén je po väčšinu času striktne turistický a ruky musíme použiť len občas. Správna orientácia tiež nerobí väčšie problémy, a to vďaka mimoriadne hustému značeniu chodníka bielo-červenou farbou.
Spochybňujem svoje tempo, pretože na úrovni cca 3 200 m n. m. začínam mierne spomaľovať. Cítim, ako sa nadmorská výška hlási o slovo – každý krok je „ťažší“, akoby bol vykúpený väčším energetickým úsilím. Nezastavujem sa však – vrchol sa stále viac približuje, už je na dohľad!
Napokon dobývame Schrankogel (3 497 m n. m.) niekoľko minút po 15:00, hodinu a pätnásť minút od chvíle, kedy sme vstúpili na hrebeň. Cítim obrovské zadosťučinenie. Zdolávam ďalšiu vysokú horu a mimochodom… vylepšujem si svoj osobný výškový rekord o plných 79 metrov :D. Jupí!
Schrankogel nás víta neuveriteľne bohatou panorámou stoviek vrcholov a desiatok ľadovcov Stubaiských, Ötztalských a Zillertalských Álp. Medzi okolitými vrcholmi zahliadnem Zuckerhütl (3 507 m n. m.), strechu Stubaiských Álp. Vedľa neho je Wilder Freiger (3 418 m n. m.), moja doterajšia najvyššia hora. Na vrchole Schrankogelu trávime krásnu polhodinu, nasávame výhľady a jeme desiatu prinesenú zdola. Alpské panorámy vyvolávajú iné emócie ako Tatry – dojímajú predovšetkým svojou nekonečnosťou, silou a monumentálnosťou.
Zostup zo Schrankogelu cez Hohes Egg
Z vrcholu odchádzame okolo 15:45. Pre návrat volíme variant cez Hohes Egg, ktorý obnáša zostup zo Schrankogelu cez jeho severozápadné svahy. Podobne ako naša výstupová trasa, aj tento chodník vedie množstvom sute a rozdrvených skál a neobsahuje žiadne veľké technické obtiaže. Sice sa tu nachádzajú izolované úseky, kde je dobré použiť ruky, ale zostup je vo všeobecnosti striktne turistický. Musíte si dávať pozor na kamienky kĺzajúce pod nohami, zvlášť keď sú tu výhľady také krásne, že je ľahké sa zahľadieť do diaľky a na okamih stratiť koncentráciu. Variant cez Hohes Egg obnáša stratu takmer 900 výškových metrov na pouhých dvoch kilometroch, takže tento úsek je naozaj strmý v celej svojej dĺžke.
Po hodine zostupu kamennou púšťou dosahujeme Hohes Egg (2 820 m n. m.), čo je vlastne bočný vrchol na severozápadnom svahu Schrankogelu. Z tejto perspektívy je fantastický výhľad na ľadovec Sulztalferner a celé údolí Sulztal. Vážne… Mám pocit, že by som tu mohol sedieť a jednoducho sa dívať do diaľky celé hodiny… Pod Hohes Egg kamene ustupujú intenzívne zelenej tráve a chodník získava podobu udusanej hliny. Vo štvrť na 6 prechádzame okolo malého jazera Schwarzenbergsee, napájame sa na nám už známy chodník č. 131 a uzatvárame okruh.
Ďalších niekoľko minút trávime zostupom do pôvabného údolí Sulztal. V odpoludňajšom slnku získava ešte väčšie kúzlo než pri výstupe – svetelné lúče mäkko zvýrazňujú jeho tvary a farby, takže vyzerá ešte krajšie než predtým. Poprvé v tejto fáze, okolo 17:30, vôbec niekoho stretávame. Za celý výstup a zostup sme nestretli ani živáčika! Tomu sa hovorí mať hory len pre seba!
Posledných pár kilometrov ubieha príjemnou prechádzkou v podvečernom slnku. K autu v Gries im Sulztal dorazíme krátko po 19:00, čo znamená, že celý výlet nám zabral asi desať hodín. Tento deň mi prináša obrovskú horskú spokojnosť a cítim sa naozaj naplnený nádhernými výhľadmi. A ako dlho zostane Schrankogel mojím najvyšším vrcholom? No… uvidíme!
Dátum výletu: 8. augusta 2025
Štatistika výletu: 21,5 km; 1 900 metrov prevýšenia
Ďakujem, že ste si našli čas na prečítanie môjho príspevku! Ak chcete mať prehľad o novom obsahu, zvem vás k sledovaniu na Facebooku a Instagramu! Budem vďačný za každý lajk, komentár a zdieľanie. Ak považujete môj obsah za hodnotný a chcete ma podporiť, zvem vás k pozvaniu na virtuálnu kávu na buycoffee.to.
