Romanka (1 366 m n. m.) je jeden z najvyšších vrcholov Beskidu Żywieckeho (alebo ako chcú autori najnovšej regionalizácie – Beskidu Żywiecko-Orawského). Známa je predovšetkým vďaka neoceniteľnému lesnému komplexu, chránenému v rámci „prírodnej rezervácie Romanka“, vytvorenej v roku 1963. Rysianka je naopak výnimočným vrcholom, bezpochyby jedným z najkrajších v celých západných Beskydách. To všetko vďaka rozľahlej vyhliadkovej polane rozprestretej na jej juhovýchodných svahoch. Hala ponúka neuveriteľnú panorámu na beskydský kráľovský pár – kráľovnú Babiu horu a kráľa Pilsko. V jej hornej časti sa nachádza známa a obľúbená chata PTTK. To všetko spôsobuje, že Rysianka je milovanou horou pre väčšinu milovníkov Beskýd, ktorých poznám. V tomto príspevku vám navrhnem okruh cez Romanku a Rysianku z obce Sopotnia Wielka – v „základnej“ aj „rozšírenej“ verzii. Srdečne vás pozývam!
OBSAH
- Sopotnia Wielka – vodopád
- Kotarnica (1 160 m n. m.) zo Sopotnie Wielkej
- Romanka – trasa zo Sopotnie Wielkej
- Trasa z Romanky na Halu Rysianka
- Hala Rysianka – chata
- Rysianka – vrchol
- Trasa z Rysianky do Sopotnie Wielkej
- Mapa výletu – základná verzia
- Rozšírený variant: návrat cez Halu Miziovú a hrebeň Uszczawne
Sopotnia Wielka – vodopád
V najlepšom práve prebieha krásne slnečné predpoludnie, keď spolu s Nataliou prichádzam na turistické parkovisko v obci Sopotnia Wielka, lokalizované v susedstve marketu Delikatesy Centrum (49.5843300N, 19.3015942E, cca 620 m n. m.). Naším dnešným zámerom je bežecko-trekingový výlet na Romanku (1 366 m n. m.) a Rysianku (1 322 m n. m.), patriace k mojim obľúbeným beskydským vrcholom.
Skôr než však začneme stúpať nahor, chceme si pozrieť ešte jednu lokálnu osobitosť. V Sopotni Wielkej sa totiž nachádza najväčší vodopád v poľskej časti Beskýd. Skladá sa z niekoľkých kaskád, z ktorých najvyššia meria viac ako 10 metrov. Vodopád je položený hneď pri asfaltovej ceste, celkom neďaleko turistického parkoviska. Voda tu padá po šikmo uložených vrstvách magurského pieskovca, s hukotom dopadá do 5-metrovej tône. Pri vodopáde bolo zriadené neveľké vyhliadkové miesto s lavičkou a informačnou tabuľou. Mimochodom, súdiac podľa rozhádzaných plechoviek na zemi, miesto sa evidentne teší popularite nielen medzi fajnšmekrami beskydskej prírody :D.
Kotarnica (1 160 m n. m.) zo Sopotnie Wielkej
Vodopád pozretý, čas vyraziť na cestu! Prejdeme cez mostík na rieke a následne sa za čiernymi značkami vydáme doľava, cez zástavbu Sopotnie Wielkej. Už po cca 200 metroch vybiehame nad domy. Chodník na moment vedie trávnatou poľanou, aby sa už o okamih neskôr ponoril do hustého lesa. Stúpame teraz širokou a kamenistou cestou. Keďže je tu celkom strmo, naberanie výšky nám ide dosť svižne (takmer 300 metrov na vzdialenosti jedného kilometra).
Pol hodiny po opustení posledných budov Sopotnie Wielkej, na úrovni cca 1 050 m n. m., rastlinstvo redne, odhaľujúc sympatickú panorámu východným smerom. V prvom pláne je viditeľný zalesnený hrebeň Uszczawne a za ním majestátna Babia hora, pásmo Polica a rozľahlé pásmo Przedbabiogórskie s Mędralowou. O pár minút neskôr, vo výške cca 1 120 m n. m., sa panoráma rozširuje o blízke Pilsko. Čierny chodník je naďalej veľmi široký a pohodlný – v tejto fáze je to už vlastne plnohodnotná poľná cesta. Týmto spôsobom, hodinu po opustení Sopotnie a po prekonaní 3 kilometrov vzdialenosti, sa hlásime na nevýraznom a zalesnenom vrchole Kotarnica (1 160 m n. m.). Za vrcholom čierny chodník končí a my pokračujeme vo výlete modrým chodníkom, bežiacim zo Sopotnie Małej.
Romanka – trasa zo Sopotnie Wielkej
Z Kotarnice schádzame 60 metrov na plytkú preliačinu, aby sme už o okamih neskôr začali vlastné stúpanie na Romanku. Týmto spôsobom, na priestore nasledujúcich dvoch kilometrov, získavame cca 250 výškových metrov. Chodník tu vedie hlavne lesom – sprvu zmiešaným, potom smrekovým. Počas poldruha kilometra je cesta dosť strmá; výrazne sa vyrovnáva až po prejdení Majcherkowej (1 355 m n. m.), severovýchodného vrcholu Romanky. V tomto momente vstupujeme do oblasti objatej prírodnou rezerváciou „Romanka“, vytvorenou v roku 1963 za účelom zachovania pôvodného fragmentu niekdajšieho Karpatského pralesa. Ako hlási tu osadená informačná tabuľa, vzhľadom na dobro prírody sa v nej upustilo od priameho zasahovania do stavu ekosystémov, výtvorov a zložiek prírody ako aj do priebehu prírodných procesov.
Pol kilometra po prejdení Majcherkowej dobiehame na vlastný vrchol Romanka (1 366 m n. m.), šiestu najvyššiu horu Beskidu Żywieckeho (po Babej hore, Pilsku, Malej Babej hore, Mechach a Polici). Vzhľadom na úplné zalesnenie je vrchol zbavený vyhliadkových hodnôt. Tunajšie horské lesy sú však fakticky prekrásne, preto sa mi pobyt na tomto mieste zdá nesmierne príjemný. Na vrchole Romanky modrý chodník beží dole, na sever, smerom k obci Bystra. My pokračujeme vo výlete hrebeňovým žltým chodníkom, vedúcim v smere na Halu Rysianka.
Trasa z Romanky na Halu Rysianka
Žltý chodník z Romanky na Halu Rysianka počíta 3 kilometre a bezpochyby patrí k mojim obľúbeným trasám v Beskide Żywieckom. Počas nasledujúceho kilometra chodník klesá mierne a my bežíme lesným chodníčkom, v obklopení prekrásnej zelene a rozličných čučoriedkových polí. Strmšie začína byť až na zarastajúcej Hale Łyśniowskej, tvoriacej severnú časť Haly Pawlusia. V tomto mieste míňame lokálny vrchol Martoszka (1 189 m n. m.), vybavený pri chodníku osadeným dreveným krížom. Týmto spôsobom sa už o okamih hlásime v sedle Pawlusia (1 176 m n. m.), oddeľujúcom Romanku od Rysianky. Sedlo je obklopené rozľahlou halou, využívanou kedysi na pastierske účely. Na okraji poľany sa k žltému chodníku pripája červený chodník, úsek Hlavnej beskydskej trasy. Naša trasa vedie teraz priamo cez priestrannú a prekrásnu Halu Pawlusia. Výhľad sa odtiaľto rozprestiera západným smerom: v prvom pláne vidno Prusów, zástavbu Żabnice, Abrahamów, Maguru a Skałku; v druhom – hlavný hrebeň Sliezskych Beskýd s m. i. Skrzycznem či Baraniou horou. Je to prekrásne… ale to najlepšie je ešte len pred nami!
Hala Rysianka – chata
Pol kilometra nie ťažkého stúpania a zo sedla Pawlusia vychádzame na Halu Rysianka (1 290 m n. m.), jednu z najkrajších pastierskych hál v Beskide Żywieckom (a možno dokonca aj v celých poľských horách). Táto rozľahlá, idylická poľana predstavuje ideálne miesto na piknik alebo jednoducho – na dlhšiu prestávku. Osobne obzvlášť milujem tunajší výhľad na beskydský kráľovský pár – v prvom pláne kráľ Pilsko, v druhom – kráľovná Babia hora. O niečo napravo sa pri dobrej priezračnosti vzduchu z haly Rysianka otvára dokonalá panoráma na Tatry, Oravskú Maguru, Veľký Choč ako aj na Malú Fatru. Ako nie je ťažké si domyslieť, názov haly (ako aj hory, ktorá sa nad ňou vypína) pochádza od rysa.
V hornej časti poľany stojí chata PTTK, milovaná celkom mi známych milovníkov Beskýd. Jesť jagodzianky tu ľúbia všetci, ale nie každý si uvedomuje výnimočne zamotanú históriu tohto miesta. Dosť povedať, že objekt vznikol v roku 1937 ako… čierna stavba nemeckého špióna Gustawa Pustelnika. A ako sa to stalo? Onen Gustaw bol predtým nájomcom neďalekej chaty na Hale Lipowskej, patriacej nemeckej turistickej organizácii Beskidenverein. V roku 1936 sa mu zjavne zamarzala nezávislosť, pretože zakúpil podiel na nehnuteľnosti zahŕňajúcej halu Rysianka. Následne Gustaw vyčlenil parcely a získal povolenie na stavbu neveľkej chaty. Rýchlo sa ukázalo, že vznikajúca stavba dosiahla značné rozmery a nepochybne vznikla za účelom obsluhy turistického ruchu. Keďže na prevádzkovanie chaty platilo špeciálne povolenie, Gustaw dostal príkaz na demoláciu. Neočakávane sa však za Pustelnika postavili orgány Tatranského lyžiarskeho spolku (TTN). Stavba bola teda dokončená, predstavujúc od tej chvíle podstatnú konkurenciu pre blízku (cca 15 minút pešo) chatu na Hale Lipowskej. Gustaw sa tu však dlho neohrial – utiekol, pretože poľské úrady objavili jeho styky s hitlerovskou rozviedkou. Ako sa neskôr ukázalo, predpoklady boli správne. Pustelnik sa vrátil k hospodáreniu na chate v období nemeckej okupácie. Počas II. svetovej vojny sa tu konali m. i. oddychové turnusy pre hitlerovských vojakov. Správnym cieľom chata slúži späť od roku 1947, kedy bola opätovne spustená żywieckym oddielom Poľského tatranského spolku (premenovaného neskôr na PTTK).
Dnes sa chata PTTK na Rysianke teší značnej popularite medzi turistami – nie je to samozrejme tatranská mierka, ale počas pekných víkendov sem prichádza naozaj mnoho osôb. Nikdy mi to tu však neprekážalo – mám dojem, že hala je natoľko objemná, že sa ľudia na nej náležite rozptýlia. Okrem spomínaných jagodzianok je možné v chate zakúpiť vkusné tričko s podobizňou rysa. Rysianka je tiež jedným z najdôležitejších uzlov chodníkov v tejto časti Beskýd. Okrem nášho variantu sa tu stretávajú: zelený chodník z Żabnice-Skałky, zelený chodník z Milówki cez Halu Boraczu, prekrásny žltý chodník z Rajcze cez Halu Redykalnu, modrý chodník zo Sopotnie Wielkej (náš zostupový), modrý chodník zo Złatnej ako aj najkratší variant – čierny chodník zo Złatnej Huty. Červeno značená Hlavná beskydská trasa vedie ďalej v smere na Halu Miziovú.
Rysianka – vrchol
Po zaslúženej prestávke sa rozhodujeme ešte pre jednu zaujímavú vec, a síce pre výstup na vlastný vrchol Rysianky (1 322 m n. m.). Schádzame za týmto účelom zo značeného chodníka, vyberajúc si bežiacu od chaty poľnú cestu. Pol kilometra miernym, lesným stúpaním (cca 30 výškových metrov) a… máme to. O tom, že sme na vlastnom vrchole Rysianky, nás informuje provizórny lístok vo fólii a do kameňa vyrytý nápis. Medzitým prekračujeme hranicu ďalšej rezervácie – tentoraz je to rezervácia „Lipowska“, povolaná v roku 2008 na ochranu m. i. vrcholových vyvýšených rašelinísk. Na západných svahoch Rysianky sa rozprestiera ďalšia poľana – Hala Koziorka so sympatickými výhľadmi na blízke vrcholy Beskidu Żywieckeho a Sliezskych Beskýd.
Trasa z Rysianky do Sopotnie Wielkej
Z Rysianky do Sopotnie Wielkej zbiehame modrým chodníkom. Prvých 750 metrov chodníka je široká poľná cesta. Následne značky smerujú ostro doľava – na značne užší, ale aj krajší chodníček. Bežíme teraz v obklopení šťavnatej zelene, dávajúc pozor na početné jednotlivé balvany a z pôdy vyčnievajúce korene. Onedlho nato traverzujeme svah, z ktorého vyvierajú pramene potoka Sopotnia. Ľudí na chodníku je skôr málo – zdá sa, že tento variant je turistami vyberaný zriedkavejšie ako častejšie. Pravda, úzky chodníček vyžaduje zachovanie maxima koncentrácie, ale v mojom hodnotení sa tu zbieha naozaj skvele. Natalia napokon zdieľa môj názor a lesný úsek modrého chodníka hodnotí ako „taký fajn, dobrodružný“.
Zpoza stromov sa vynárame po prekonaní niečo vyše troch kilometrov, vo výške cca 850 m n. m. (pričom najstrmšie úseky zostupu pripadajú na jeho začiatok a koncovku). Asfaltovou cestou prekonávame ešte päť posledných kilometrov, deliacich nás od parkoviska pri Delikatesách Centrum. Pohybujeme sa teraz zástavbou Sopotnie Wielkej, v susedstve šumiaceho potoka Sopotnia. Pri aute sa hlásime cca o 15. hodine, čo znamená, že celá výprava nám zabrala niečo vyše 4 hodiny. A dojmy? Pozitívne! Do Rysianky som sa zaľúbil na prvý pohľad a každý ďalší návrat na tento vrchol sa mi zdá veľkou a dôležitou udalosťou. Hala je prekrásna, chata nesmierne klimatická a okolité lesy ohromujúco majestátne. Vrátim sa… a to zaručene nie raz, nie dva!
Dátum výletu: 4. augusta 2024
Štatistiky výletu: 18 km; 930 metrov výškového rozdielu
Ďakujem, že ste si našli čas na prečítanie môjho príspevku! Ak chcete byť informovaní o novom obsahu, sledujte ma na Facebooku a Instagrame! Budem vďačný za každý lajk, komentár a zdieľanie. Ak považujete môj obsah za hodnotný a chcete ma podporiť, pozývam vás pozvať ma na virtuálnu kávu na buycoffee.to.
Mapa výletu – základná verzia
Rozšírený variant: návrat cez Halu Miziovú a hrebeň Uszczawne
Trekking cez Palenicu a Munczolik
Osobám zainteresovaným v predĺžení mnou opísaného okruhu, odporúčam zvoliť na Hale Rysianka červený chodník. Táto trasa bola vytýčená už v 90. rokoch XIX. storočia aktivistami nemeckej turistickej organizácie Beskidenverain. V roku 1926 bol tento úsek začlenený Władysławom Midowiczom do zostavy vznikajúcej Hlavnej beskydskej trasy. Voliac tento variant prechádzame cez celú dĺžku Haly Rysianka, a následne, viac-menej na úrovni cca 1 150 m n. m., sa ponárame do lesa. Počas cca kilometra chodník vedie južnou hranicou prírodnej rezervácie „Pod Rysianką“, vytvorenej v roku 1970 za účelom ochrany cenných fragmentov niekdajšieho karpatského pralesa. Ako sa na GSB patrí, až do samej Haly Miziovej je ścieżka veľmi široká a poriadne označená.
Niečo vyše dva kilometre od opustenia chaty, dochádzame k vrcholu Trzy Kopce (1 216 m n. m.), ktorý je svorníkom dvoch hrebeňov: hrebeňa Lipowského Wierchu a hraničného hrebeňa. Ďalej chodník beží už po poľsko-slovenskej hranici, po väčšinu času vedúc turistu cez mladý smrekový les. Momentmi je napokon dosť úmorný, preto sa dobre hodí na bežecké tréningy. Necelé dva kilometre od Troch Kopcov sa nachádza ďalší málo výrazný vrchol – Palenica (1 343 m n. m.). Na východných a severovýchodných svahoch tohto vrcholu sa rozprestiera malebná Hala Cudzichowa, ponúkajúca sympatický výhľad na blízke Pilsko.
Červený chodník beží pol kilometra okrajom rozľahlej poľany, privádzajúc turistov do plytkého sedla Cudzichowa (1 255 m n. m.). Tam sa tiež začína chvíľkové rozdelenie poľského a slovenského hraničného chodníka. Slovenský chodník, značený na modro, vedie ďalej hrebeňom, priamo cez vrchol Munczolik (1 356 m n. m.). Poľský chodník odbáča v sedle doľava, jemne traverzujúc vrchol zo západnej strany. Rozchod medzi hraničnými chodníkmi trvá cca 700 metrov a končí ich opätovným zbehom, onedlho za málo výraznou kopulou Munczolika.
Zostup masívom Uszczawnego
Po opätovnom stretnutí poľského a slovenského hraničného chodníka, ešte počas kilometra kráčame hustým lesom. Zpoza stromov vychádzame na pôvabnej Hale Cebulowej, ponúkajúcej sympatickú panorámu na hrebeň Kotarnice a Romanky. Ďalej je napokon Hala Miziowa (cca 1 270 m n. m.) so značne veľkou chatou PTTK. Na tento moment poviem len toľko, že z tohto bodu je veľmi blízko už na Pilsko a získanie Rysianky a Pilska v jeden deň zaručuje v mojom pocite 100% beskydskej spokojnosti.
Z Haly Miziovej berieme zelený chodník, podujmúc sa ním v severnom smere. Idúc prekrásnym lesom, míňame kulmináciu Skałki (1 235 m n. m.) ako aj pôvabnú Halu Jodłowcową. Po dvoch kilometroch pochodu, zelený chodník odbáča doľava, na priestore štyroch kilometrov privádzajúc turistu priamo k jednému z turistických parkovísk v Sopotni Wielkej. Trasa vedie priamo cez hustý les a vyznačuje sa výskytom veľkého množstva rozličných lesných cestičiek. Kráčajte tu teda pozorne, pretože zísť z vlastného chodníka je relatívne ľahké.
Aby ste domkli okruh začatý pri parkovisku pri Delikatesách Centrum, za Halou Jodłowcową choďte však priamo, čiernym chodníkom. Trasa vedie tu zalesneným hrebeňom Uszczawneho, mierne sa zvažujúcim v severnom smere. Najkrajším prvkom tejto časti výletu bezpochyby je poľana Malarka (cca 1 050 m n. m.). Z hrebeňa treba zostúpiť na poľane Piekło (cca 850 m n. m.), položenej vo vzdialenosti piatich kilometrov od Haly Miziovej. Odbočujeme teda doľava – na žltý chodník. V tomto momente nás čaká ešte poldruha kilometra mierneho, lesného zostupu, po ktorom sa hlásime na štartovacom parkovisku.
Štatistiky variantu: 22 km; 1 160 metrov výškového rozdielu
Štatistiky variantu s Pilskom: 25 km; 1 415 metrov výškového rozdielu
Mapa rozšíreného variantu
Mapa rozšíreného variantu s Pilskom
Bibliografia
- Figiel S., Franczak P., Janicka-Krzywda U., Krzywda P., Beskid Żywiecki. Przewodnik, vydanie IV, vydavateľstvo Rewasz, Pruszków 2023.
