Minčol (1 394 m n. m.) je najvyšší vrch Oravskej Magury, málo známeho pohoria patriaceho do slovenskej časti Západných Beskýd. Tieto hory očaria prázdnymi chodníkmi, pôvabnými pastierskymi hoľami a rozľahlými panoramatickými výhľadmi na neďaleké Tatry, Malú Fatru, Chočské vrchy a Sliezske Beskydy. V tomto príspevku sa budem venovať opisu výstupu na vrcholy Minčol (1 394 m n. m.) a Kubínska hoľa (1 346 m n. m.) z obce Hruštín. Príjemné čítanie!
Obsah
- Štart z Hruštína
- Z Príslopu hrebeňom Oravskej Magury
- Mokradská hoľa
- Putovanie na Kubínsku hoľu
- Kubínska hoľa a Minčol
- Vasiľovská hoľa a návrat do Hruštína
- Mapa výletu
Štart z Hruštína
Využívajúc krásny júlový deň, pár minút po deviatej hodine sa hlásim v slovenskej obci Hruštín (cca 700 m n. m.). Auto nechávam v centre dediny na parkovisku pred obchodom COOP Jednota. Hoci je miesto určené výhradne pre zákazníkov marketu, nepredpokladám, že by to v nedeľu predstavovalo zásadný problém. Hruštín leží na území historickej Oravy a žije v ňom niečo vyše 3-tisíc obyvateľov. Obec bola založená v polovici 16. storočia v dôsledku intenzívnej valašskej kolonizácie. Mimochodom, valachmi prinesené pastierstvo sa na Hornej Orave rozvíjalo tak rýchlo, že už v roku 1619 sa v tomto regióne páslo až 24-tisíc oviec! (zdroj).
Trekking začínam po krajnici Hlavnej ulice, ktorá je súčasťou slovenskej štátnej cesty č. 78. Po 2,5-kilometrovom stúpaní prichádzam na sedlo Príslop (807 m n. m.). Nachádza sa tu pohostinstvo, veľké parkovisko a autobusová zastávka. Názov sedla je odvodený z valašského jazyka a znamená… jednoducho sedlo. Je to zároveň vysvetlenie záhady, prečo je v Beskydách toľko Príslopov.
Z Príslopu hrebeňom Oravskej Magury
V sedle si vyberám široký chodník vedúci priamo cez hustý les. Už po chvíli si uvedomujem, že na zvolenej trase chýba akékoľvek turistické značenie. Kontrolujem mapu a… jasné. Ukazuje sa, že zo sedla odchádzajú tri varianty smerom na západ – dve z nich sú cyklotrasy, jeden je červená turistická značka. Keďže sa momentálne nachádzam na trase pre cyklistov, vchádzam do lesa a po krátkej chvíli sa prebíjam na správnu cestu. Červená značka sa ukazuje ako rovnako široká a veľmi dobre značená. Počas prvého kilometra po opustení sedla môj chodník dvakrát ostro zatáča: najprv doprava a potom doľava. Okrem toho je počas nasledujúcich 10 kilometrov chodník už úplne rovný a neustále vedie hlavným hrebeňom Oravskej Magury.
Na úseku približne dvoch kilometrov od opustenia sedla červená značka stúpa o cca 200 výškových metrov. Nie je to síce veľké prevýšenie, ale je citeľné. Ďalší priebeh trasy je naopak celkom mierny – až po samotný Minčol človek ani poriadne necíti, že ide do kopca. Chodník teraz vedie hustým lesom s jasnou dominanciou smreka. Kráča sa mi tu veľmi dobre – čistý vzduch, jemný šum vetra, blažené ticho, slovom, ideálny beskydský výlet.
Mokradská hoľa
Po 4,5 kilometroch od opustenia sedla prichádzam na rozľahlú pastiersku hoľu s výhľadom na nižšie hrebene Oravskej Magury, dolinu rieky Hruštínka a na Sliezske Beskydy – napr. na Babiu horu, Pilsko a Rysianku. Na slovenských mapách nesie polana názov Mokradská hoľa, na turistickom rázcestníku v teréne Lihôčanská hoľa. Priznávam – tu som úplne prepadol čaru okamihu. Hoľa fascinuje svojou krásou, a hoci to možno znie vzletne, Oravská Magura sa pre mňa ukázala byť zdrojom oveľa väčšej radosti, než som očakával.
Čo je však obzvlášť zaujímavé, všetky tieto idylické hole majú antropogénny charakter. Valašskí pastieri vypaľovali hole s použitím tzv. žiarovej techniky s cieľom získať rozľahlé plochy na pasenie oviec a dobytka. Hoci o bačov a juhasov je už v Beskydách núdza, ich hole zostali a tešia oči turistov, ktorí sem zavítajú. Ďalšou vecou, ktorú som v Oravskej Magure postrehol, je veľmi malý počet ľudí na chodníku. Napriek teplému nedeľnému predpoludniu by som počet ľudí stretnutých na hlavnom hrebeni tohto pohoria spočítal na prstoch jednej ruky.
Putovanie na Kubínsku hoľu
Po prechode cez Mokradskú hoľu prichádzam na zalesnený vrchol hory Dva pne (1 205 m n. m.). Keď sa tak pozerám na starú tabuľku, v duchu si hovorím: zaujímalo by ma, kde bolo viac ľudí – na Mount Evereste alebo možno práve tu? Chvíľa prestávky na desiatu a pokračujem v mojej lesnej prechádzke. Necelý kilometer chôdze a prichádzam k ďalšej kulminácii hlavného hrebeňa – na Čierny vrch (1 319 m n. m.). Na tomto úseku okolitá vegetácia výrazne klesá a okolo chodníka sa stávajú viditeľnými početné porasty kosodreviny. Takto zostupujem do plytkého sedla a následne dosahujem druhý najvyšší vrchol Oravskej Magury – Kubínsku hoľu (1 347 m n. m.). Vrchol je zarastený, preto neponúka výhľadové kvality.
Kubínska hoľa a Minčol
Z Kubínskej hole zostupujem do sedla s rovnakým názvom (1 310 m n. m.). K červenej značke sa tu pripája žltá trasa vedúca z centra Dolného Kubína. Ja pokračujem v chôdzi hrebeňovou cestou a začínam finálne stúpanie na Minčol, hlavný cieľ môjho výletu. Prechádzam práve cez Halu Kubínska – ďalšiu dnešnú rozľahlú pastiersku hoľu. Najviac ma očaruje obrovský priestor tohto miesta – nie je ťažké predstaviť si, že sa tu kedysi mohli pásť stovky zvierat. Čaro tomuto miestu dodáva hadovník väčší, ktorý pokrýva väčšinu hole jemným ružovkastým kobercom.
Pri dobrej viditeľnosti sa z Haly Kubínska rozprestiera fantastická panoráma smerom na západ – na Chočské vrchy (s charakteristickým Veľkým Chočom), Západné Tatry, Veľkú Fatru a Nízke Tatry. Hoci viditeľnosť už nie je najlepšia, stále mám pocit, že výhľady sú naozaj pekné. Na Minčol (1 394 m n. m.) sa vyškriabem o 12:10 hod., teda približne tri hodiny po opustení Hruštína. Na vrchole nachádzam tabuľu s popísanou panorámou (tiež smerom na západ), hornú stanicu lyžiarskeho vleku SKI PARK Kubínska hoľa a meteorologickú stanicu. Priezračnosť vzduchu stále necháva veľa na želanie, ale napriek tomu na mňa výhľad na Veľký Choč a dolinu medzi Oravskou Magurou a Chočskými vrchmi robí veľký dojem. V tejto doline sa nachádza mesto Dolný Kubín, ktoré je najbežnejším východiskovým bodom na Minčol. V areáli lyžiarskeho strediska fungujú početné downhillové trate, ale osobne žiadneho nadšenca horskej cyklistiky na vrchole nevidím.
Zaujímavé je, že na mapy.cz pri vrchole Minčola svieti aj piktogram označujúci chatu. Musím vás však sklamať, že na najvyššom vrchole Oravskej Magury takýto objekt jednoducho nie je. To, čo je na mape označené ako chata, sa v teréne ukazuje ako zničený drevený prístrešok. Eh… trochu škoda. Už po čine som si zistil, že v Oravskej Magure funguje len jedna turistická chata a je to Chata na Kubínskej holi (cca 1 100 m n. m.), ležiaca na žltej značke z Dolného Kubína na spomínané sedlo s rovnakým názvom.
Po prestávke na desiatu sa vraciam na červenú značku. Neuplynie ani desať minút, keď stojím pri tabuľke s nápisom Minčol. Znamená to, že skutočný vrchol sa nachádza o niečo západnejšie od budov, ktoré som míňal predtým, a je úplne zalesnený.
Vasiľovská hoľa a návrat do Hruštína
Červená značka beží ďalej v smere na obec Zázrivá a ja odbočujem doprava na modro označený náučný chodník. Cestička je pomerne úzka, ale jej priebeh ani značenie mi nerobia väčšie problémy. Po 750 metroch vo výške cca 1 280 m n. m. sa náučný chodník pripája k modrej turistickej značke. Je to variant z Haly Kubínska, ktorý obchádza hlavný vrchol Minčola. Chodník traverzuje úbočia Zadného Minčola a následne mierne klesá smerom k poslednej dnešnej pastierskej holi – Vasiľovská hoľa (1 139 m n. m.).
Vasiľovská hoľa je ďalšia očarujúca poľana ponúkajúca idylické výhľady na okolité vrcholy Oravskej Magury. Stredom hole vedie lyžiarsky vlek, pod ktorým je vedený žltý turistický chodník. Týmto chodníkom musím zdolať deväť kilometrov až do samotného Hruštína. Úsek po zjazdovke je dosť strmý a slabo značený, ale na vzdialenosti len jedného kilometra umožňuje stratiť viac ako 200 výškových metrov. Pri dolnej stanici vleku funguje Horský Hotel Kristína, v ktorého reštaurácii si doprajem drobnú radosť v podobe nealkoholického Birellu.
Posledných osem kilometrov dnešného výletu zdolávam po asfaltovej ceste vedúcej pozdĺž potoka Hruštínka. Cesta vedie najprv lesom, potom pomedzi zelené polia, až nakoniec prichádza k zástavbe Hruštína. Úsek je pomerne jednotvárny, preto ho zdolávam poklusom. Kým na hrebeni Oravskej Magury bolo dnes veľmi pusto, asfaltový úsek žltej značky sa zdá byť pomerne obľúbený u cyklistov. V Hruštíne sa hlásim späť krátko po 14. hodine, čo mi umožňuje uzavrieť okruh za niečo viac ako 5 hodín. Oravská Magura bola skvelá, veľmi rád sa sem ešte niekedy vrátim!
Dátum výletu: 6. júla 2025
Štatistiky výletu: 24,5 km; 730 metrov prevýšenia
Ďakujem za čas strávený čítaním môjho príspevku! Ak chcete byť informovaní o novom obsahu, pozývam vás sledovať ma na Facebooku a Instagrame! Budem vďačný za každý lajk, komentár a zdieľanie. Ak považujete môj obsah za hodnotný a chcete ma podporiť, pozývam vás pozvať ma na virtuálnu kávu na buycoffee.to.
