Lomnický štít (2 634 m n. m.) je druhý najvyšší vrch Tatier, hneď po Gerlachovskom štíte. Už viac ako dvesto rokov tento štíhly, monumentálny vrchol podnecuje predstavivosť, inšpiruje a priťahuje ďalšie generácie milovníkov hôr. O záujemcov, ktorí sa chcú zoznámiť s jeho majestátnosťou, nie je núdza, a preto je hora napriek polohe mimo akéhokoľvek značeného turistického chodníka obľúbeným cieľom výletov. Na Lomnický štít vedie mnoho ciest, z ktorých niektoré sú pomerne jednoduché a iné si vyžadujú nadštandardné horolezecké zručnosti. V tomto príspevku priblížim výstup normálnou cestou, t. j. variant cez Lomnickú kopu [0+].
Obsah
- Lomnický štít – najdôležitejšie informácie
- Štart z Tatranskej Lomnice
- Výstup na Skalnatú chatu
- Nad Skalnatým plesom
- Neznačená túra do Lomnického sedla
- Lomnický štít – výstup z Lomnického sedla
- Lomnický štít – reťaze
- Lomnický štít – vrchol
- Lomnický štít – zostup
- Mapa výletu
- Bibliografia
Lomnický štít – najdôležitejšie informácie
- Lomnický štít má 2 634 m n. m., čo z neho robí druhý najvyšší vrch Tatier a celých Karpát. Hora je tiež jedným zo štrnástich vrcholov, patriacich do Veľkej koruny Tatier.
- Lomnický štít sa nachádza celý v slovenskej časti Tatier a nevedie naň žiadny značený turistický chodník. Je to dôležité najmä preto, že pohyb mimo značených trás je v slovenských Tatrách teoreticky zakázaný a strážcovia parku ho môžu pokutovať. Keďže klasická cesta na Lomnický štít je azda najobľúbenejšou z neznačených trás, dbajte na zvýšenú opatrnosť pred prípadnými hliadkami.
- Klasická cesta na Lomnický štít vedie z Lomnického sedla cez Lomnickú kopu. Variant je navigačne jasný a vo väčšine technicky nenáročný – len na posledných úsekoch cesty narazíte na niekoľko skalných stienok s klasifikáciou 0+, ktoré sú navyše zabezpečené reťazami. Práve tento spôsob zdolania vrcholu bude predmetom tohto príspevku.
- Alternatívne vedie na Lomnický štít množstvo ďalších variantov s rôznou úrovňou náročnosti. Väčšina z nich začína v Malej Studenej doline, no niektoré vedú aj z Doliny Kežmarskej bielej vody.
- Lomnický štít je spojený s neďalekým Kežmarským štítom (2 558 m n. m.) Vidlovým hrebeňom, ktorý je považovaný za jeden z najúžasnejších tatranských hrebeňov.
- Na vrchol vedie visutá lanovka, budovaná po etapách v rokoch 1936–1940, ktorá patrí k najpôsobivejším úspechom tatranskej turistickej infraštruktúry. Na vrchole stojí charakteristická budova hornej stanice s kaviarňou, dvoma romantickými apartmánmi, astronomickým observatóriom a TV vysielacou stanicou. Výlet na vrchol lanovkou zdola stojí… 89 eur [stav k roku 2026]. Nocľah pre dve osoby v apartmáne stojí… 1000 eur. Skutočné šialenstvo, však?
- Prvý doložený výstup na Lomnický štít uskutočnil anglický prírodovedec Robert Townson v roku 1793. Zaujímavé však je, že už desiatky rokov predtým sa dobytím vrcholu chválil miestny zlatokop Jakub Fábry. Prvým známym Poliakom na vrchole bol bádateľ Stanisław Staszic (výstup v roku 1802 alebo 1804), ktorý tam vystúpil za účelom magnetického experimentu.
Štart z Tatranskej Lomnice
Je 7:30, keď s Agatou a Maksom prichádzame na bezplatné parkovisko v Tatranskej Lomnici, neďaleko Grandhotela Praha (súradnice: 49.1699244N, 20.2791792E; výška: 902 m n. m.). Cieľom dnešného dňa je čo najlepšie využiť jediný pekný víkend v tomto mesiaci. A ťažko si predstaviť lepší spôsob trávenia voľného času, než splniť si ďalší tatranský sen a postaviť sa na slávny Lomnický štít.
Po vystúpení z auta míňame Grandhotel, prechádzame cez ďalšie parkovisko a potom odbočujeme doľava – na zelenú značku. Asi kilometer kráčame lesnou cestou a naberáme prvých 120 metrov prevýšenia. Na úrovni 1 030 m n. m. prichádzame k hornej stanici sedačkovej lanovky na Bukovú horu, kde chodník traverzuje vyrúbaný pás lyžiarskej trate a pokračuje ďalej po asfalte.
Značky na ceste nás informujú, že z bezpečnostných dôvodov by sme mali kráčať po pravej strane vozovky. Ľavá je totiž vyhradená pre ľudí, ktorí sa spúšťajú z kopca na zvláštnych motokárach, ktoré sa dajú požičať pri vyššie položenej reštaurácii „Štart“. Mimochodom, konštrukcia týchto „vozidiel“ je natoľko krehká, že mám od začiatku pocit, že zjazd z kopca po strmom asfalte je oveľa nebezpečnejší než samotný výstup na Lomnický štít. Moje obavy sa potvrdzujú už pri ceste späť, keď jednu z amateriek tejto zvláštnej aktivity nachádzame… na strome pri ceste. Našťastie sa dievčaťu nič vážne nestalo – otriasla sa, sadla do káry a išla ďalej.
Už počas asfaltového stúpania s uspokojením konštatujeme, že fantastické predpovede na dnešný deň sa plne potvrdili. Vďaka tomu sa Lomnický štít aj susedný Kežmarský štít prezentujú z chodníka dokonale.
Výstup na Skalnatú chatu
Po prejdení cca 2,5 kilometra prichádzame k budove medzistanice kabínkovej lanovky na Lomnický štít (cca 1 173 m n. m.). Funguje tam reštaurácia „Štart“, patriaca silnej spoločnosti Tatry Mountain Resorts (vlastníkovi okrem iného celého strediska v Tatranskej Lomnici či na Chopku). Zaujímavé je, že názov objektu nie je náhodný. Reštaurácia totiž stojí na mieste, kde sa ešte začiatkom 20. storočia nachádzal štart veľkej sánkarskej a bobovej dráhy. Používanie tohto objektu bolo definitívne ukončené až v roku 2004.
Za reštauráciou asfaltová cesta ustupuje kameňom a my začíname únavné stúpanie po lyžiarskej zjazdovke pozdĺž línie kabínkovej lanovky. S pribúdajúcimi metrami sa za našimi chrbátmi materializuje sympatický výhľad na Nízke Tatry. Chodník vedie najprv otvoreným terénom (po zjazdovke), aby neskôr v horných partiách na chvíľu zmizol medzi stromami (vo výške 1 450 – 1 550 m n. m.). Následne cesta opäť stúpa rozľahlým svahom, až sa nakoniec krátko pred chatou ponorí do hustého pásma kosodreviny.
Stúpanie je neskutočne strmé: až 600 metrov prevýšenia na vzdialenosti dvoch kilometrov. Ak k tomu pridáme silno operujúce slnko, dostávame poriadnu kondičnú previerku.
O 9:15 sa hlásime v malej Skalnatej chate (1 751 m n. m.), ktorá disponuje atmosférickým bufetom a niekoľkými miestami na nocľah. Je ťažké tomu uveriť, ale prvý objekt tohto typu tu stál už v roku 1841! Chata slúžila najmä turistom smerujúcim na Lomnický štít, ktorý bol v prvej polovici 19. storočia rozhodne najpopulárnejším tatranským cieľom.
Nad Skalnatým plesom
Zo Skalnatej chaty pokračujeme v túre po červenej značke, úsekom Tatranskej magistrály. Už o 300 metrov neskôr sa hlásime pri Skalnatom plese, pri ktorom je veľmi husto. Niet sa čomu diviť, pretože sa nachádzame na azda najpopulárnejšom mieste na slovenskej strane Tatier. Jazierko je dnes plné vody, čo v posledných rokoch nie je vôbec samozrejmosťou. V dôsledku klimatických zmien a ničivej činnosti človeka (v podobe prebiehajúcej stavby vedľa) začalo Skalnaté pleso periodicky vysychať. Kulminačným momentom bol v tomto prípade 2. november 2021, keď jazero zmizlo úplne.
Veľké množstvo turistov pri Skalnatom plese nepramení len tak z ničoho. Hneď pri jazere sa totiž nachádza veľká budova s reštauráciou, horským hotelom a predovšetkým ďalším prestupným nástupišťom visutej lanovky na Lomnický štít. Nad Skalnatým plesom dominuje charakteristická budova astronomického observatória, postaveného v rokoch 1940 – 1943.
Od Skalnatého plesa je ako na dlani vidieť vrchol Lomnického štítu aj lanovku, ktorá naň premáva. Severná stena kráľovnej Tatier vyzerá zblízka priam fenomenálne – skutočná perla v korune medzi vysokohorskými krajinami.
Neznačená túra do Lomnického sedla
Niekoľko minút sa krútime po veľkom priestranstve a hľadáme cestičku vyznačenú v mape. V istom momente je jasné, že prekročiť zábranu musíme presne na tom mieste, kde sa nachádza veľká a veľmi zreteľná tabuľa s nápisom „STOP“. Nuž, keď už porušovať pravidlá parku, tak poriadne. Prvé metre mimo značeného chodníka prebiehajú po zreteľnej, vyšliapanej cestičke. V jednej chvíli sa dráha ponorí do kosodreviny takej hustej, že sa cez stromčeky musíme doslova predierať. Zábava však trvá krátko a cestička nás celkom šikovne vyvedie na rozľahlý otvorený terén.
Pokračujeme v únavnom naberaní výšky stúpaním cez najvyššie časti lyžiarskeho strediska v Tatranskej Lomnici. Kráčame priamo pod sedačkovou lanovkou, ktorá vedie od Skalnatého plesa až pod samotné Lomnické sedlo. V zime vyváža lyžiarov na štart čiernej zjazdovky – najstrmšej a najťažšej v celom stredisku. A skutočne. Sklon terénu je tu naozaj veľký – na vzdialenosti len 1,5 kilometra naberáme až 430 metrov prevýšenia.
Cestička prebieha v dvoch variantoch. Prvý z nich, strmší a oveľa kamenistejší, vedie priamo pod líniou vleku. Druhý variant tne svah širokými serpentínami, čo na jednej strane mierne predlžuje trasu, ale zároveň ju robí oveľa menej kondične náročnou. My si pri výstupe vyberáme strmšiu verziu a pre tú serpentínovú sa rozhodujeme pri ceste späť.
Nedá sa poprieť, že leví podiel výletu na Lomnický štít tvoria únavné, zdĺhavé stúpania po strmých lyžiarskych tratiach. Skaly sa objavujú až na samom konci a sú skôr nenáročné. Z tohto pohľadu sa mi výstup na Lomnický štít normálnou cestou zdá byť skôr kondičnou výzvou než technickou či navigačnou.
Krátko pred 11:00, po cca 4,5 hodinách chôdze, sa hlásime v Lomnickom sedle (2 190 m n. p. m.), ktoré oddeľuje Lomnický štít od Veľkej Lomnickej veže (2 214 m n. p. m.). Z tohto miesta dokonale vidieť cieľ nášho výletu, ale aj niekoľko neďalekých vrcholov vrátane členitého Prostredného hrotu a mierneho Slavkovského štítu.
Lomnický štít – výstup z Lomnického sedla
Kvôli spomínanej sedačkovej lanovke stretávame v Lomnickom sedle celkom dosť ľudí. Vrchol Lomnického štítu je z tejto perspektívy dokonale viditeľný a cesta naň sa zdá byť celkom jasná. Napriek tomu som mal práve z tohto úseku pred výletom najväčšie obavy. Stáva sa totiž, najmä počas víkendových slnečných dní, že v Lomnickom sedle stojí hliadka slovenských strážcov a vracia všetkých, ktorí zatúžia zdolať druhý vrchol Tatier bez toho, aby na tento účel minuli stovky zlotých. Keď sa ukáže, že prechod nikto nekontroluje, vydýchneme si s úľavou a so zápalom sa púšťame do zdolávania posledných 500 metrov prevýšenia.
Počas najbližších dvadsiatich minút stúpame strmým svahom po celkom zreteľnom chodníku. Čím sme však vyššie, tým je stopa menej viditeľná a trávičky nahrádza suťovisko z väčších a menších kameňov. Putovanie mimo chodníkov má tú vlastnosť, že neexistuje jedna ideálna línia výstupu. Je to práve naopak – koľko ľudí, toľko spôsobov prekonania vybranej trasy. V našom prípade to nedopadlo zle. Záznam zo Stravy ukazuje, že pri výstupe aj zostupe sme sa držali veľmi blízko cestičiek vyznačených v mape.
Vo výške cca 2 250 m n. p. m. začíname smerovať mierne doľava – smerom k výraznému hrebeňu s málo výraznou kulmináciou Lomnickej kopy (2 430 m n. p. m.). Navigácia naďalej nespôsobuje väčšie ťažkosti a o správnosti nami zvoleného variantu nás navyše ubezpečuje reťaz, prehodená cez jednu zo skál. Na samotnom hrebeni sme cca o 11:40, teda necelých 40 minút od opustenia Lomnického sedla. Miesto ponúka skvelú panorámu na Malú Studenú dolinu, Prostredný hrot, Ľadový štít, Javorový štít, Gerlach… Vychutnávaniu si výhľadov bráni len silný vietor, ktorý sa dnes preháňa vo vyšších partiách Tatier závratnou rýchlosťou.
Prechádzka hrebeňom si vyžaduje zvýšenú koncentráciu, ale nie je technicky náročná. Určitú konsternáciu pociťujeme až na úrovni cca 2 480 m n. p. m., keď začíname mať určité pochybnosti o ďalšom priebehu cesty. Na hrebeni pred sebou totiž vidím niekoľkých horolezcov, pohybujúcich sa veľmi pomaly a istiacich sa lanami. Hm, o čo ide? Nemal byť náš výstup za obyčajných 0+? Našťastie, moje pochybnosti sú rýchlo rozptýlené pohľadom na mapu a vďaka Slovákovi sediacemu na neďalekom kameni. Je jasné, že normálna cesta teraz odbáča o niečo doprava, aby sa o chvíľu neskôr ponorila do jedného zo žľabov. Ako sa neskôr ukázalo, hrebeňový variant, ktorý som sledoval, je tzv. Birkenmajerova cesta (s najťažšími variantmi dosahujúcimi V+).
Lomnický štít – reťaze
Pri čítaní rôznych relácií z výstupov na Lomnický štít možno pomerne často naraziť na názor, že nájsť ten správny žľab s umelými pomôckami býva problematické. Osobne to však nepotvrdím. K „železu“ totiž dorazíme na prvý pokus, pár minút po tom, čo sme začali mierne odbáčať doprava. Je však celkom možné, že v tom všetkom máme trochu šťastia. Slnečné lúče totiž operujú natoľko silno, že železné kramle sa ligocú už z diaľky.
Posledných 100 metrov prevýšenia nám ubieha pri ľahkom, ale veľmi príjemnom lezení (variant najčastejšie hodnotený ako 0+, podľa sprievodcu Andrzeja Marcisza ako I). Reťazí a kramlí je dosť, ale podľa môjho hodnotenia nie je terén natoľko náročný, aby existovala reálna potreba ich použitia. Okrem toho, železo je pomerne staré a preto nie je v najlepšom stave.
Lomnický štít – vrchol
Krátko pred 12:30, po 5 hodinách putovania, dosahujeme vytúžený vrchol Lomnického štítu (2 634 m n. p. m.). Na vrchole sa nachádza vyhliadková plošina so slávnym, „fotografickým“ nápisom. Zvyčajne si nerobím fototermíny na vrcholoch, ale pre Lomnicu sa rozhodnem urobiť malú výnimku :D. Vďaka svojej bočnej polohe ponúka Lomnický štít fantastický výhľad na prakticky celé Vysoké Tatry. Najúžasnejšia panoráma sa otvára smerom na západ a zahŕňa okrem iného Prostredný hrot a Ľadový štít, Javorový štít, Svišťový štít a Malú Vysokú, Gerlachovský štít, Vysokú, Rysy, Kriváň a dokonca aj vzdialené Západné Tatry. Na severozápade stojí blízky Pyšný štít, štvrtý vrchol Tatier. Na severe púta pozornosť Kežmarský štít, spojený s Lomnicou majestátnym Vidlovým hrebeňom. V druhom pláne sa nachádza okrem iného Kolový štít, Jahňací štít a Belianske Tatry.
Hoci je atmosféra vrcholu trochu „narušená“ jeho skomercializovaním, napriek tomu tu trávime naozaj fajn chvíle. Pre celú našu trojicu je to prvý výstup na Lomnický štít, a preto sa tešíme z možnosti dopísať si taký symbolický a ikonický vrchol do horského životopisu. Vstrebávame výhľady, jeme desiatu, odpočívame. Maks snuje sny o prejdení Jordánky (spojnice medzi Lomnicou a Pyšným štítom); ja túžobne hľadím na Vidlový hrebeň. Raz to urobíme, určite!
Na odchode ešte na chvíľu nakuknem do budovy hornej stanice visutej lanovky. Dá sa povedať, že je to taký stret dvoch svetov. Prekročíte prah a náhle zo skalnatého, drsného prostredia vojdete do elegantnej, čistučkej recepcie. Ako kto chce, ale ja sa rozhodne viac nachádzam v tom prvom svete. Napriek tomu ma existencia lanovky na Lomnicu ani nedráždi, ani neirituje – zrejme som už z toho vyrástol. Chápem, že nie každý môže vyjsť na najvyššie vrcholy Vysokých Tatier a nič sa nestane, ak sa na jeden z vrchov bude dať vyviezť. Priepustnosť lanovky na Lomnicu je navyše natoľko malá, že vrchol nie je prehnane preplnený. Každý, kto bol na Kasprovom vrchu, vie, že to môže byť naozaj horšie :D.
Lomnický štít – zostup
Z Lomnického štítu zostupujeme rovnakým spôsobom, akým sme naň vystúpili. Prechod cez úsek zabezpečený reťazami nám tentoraz trvá o niečo viac času, pretože pri ceste späť narazíme na zdržanie vyvolané skupinkou ľudí istiacich sa s použitím lana. Musím priznať, že je to môj prvýkrát, čo musím čakať v rade mimo značeného chodníka :D.
Pod skalnou stienkou však stretávame skupinu chlapcov. Jeden z nich sa nás pýta, kadiaľ sa dostanú do Starého Smokovca. Pozrieme na seba… „Tadiaľto zídete do Tatranskej Lomnice,“ hovoríme. V istom momente sa ukáže, že skupinka vyštartovala zo Smokovca, vystúpila na Pyšný štít, prešla na Lomnický štít Jordánovou cestou a začala zostupovať „na pocit“. Zážitky museli byť silné, pretože jeden z chlapcov rezolútne odmieta návrat na Pyšný štít a chce schádzať kamkoľvek, len aby to bolo dole. Nuž, zaujímavé, odkiaľ sa takí ľudia berú?
V ďalšej časti zostupu sa naša trasa mierne líši od tej, ktorou sme vystupovali. Ideme traverzom, v určitom odstupe od hlavného hrebeňa. Cestička je natoľko zreteľná, že podľa záznamu zo Stravy sa nám po väčšinu času darí udržať na stope vyznačenej v mape. Keď dorazíme do Lomnického sedla, pred nami zostáva už len dlhý, ale svižný zostup po rozľahlých terénoch lyžiarskeho strediska.
Poslednou ťažkosťou dnešného dňa je návrat do Krakova. Víkendové slnko prilákalo do Tatier toľko ľudí, že Zakopianka sa hýbe doslova slimačím tempom. Ale to nič! Pre mňa sa počíta výlučne to, že som v skvelej spoločnosti zdolal Lomnický štít, môj siedmy vrchol z Veľkej koruny Tatier.
Dátum výletu: 21. septembra 2025
Štatistiky výletu: 18 km; 1 800 metrov prevýšenia
Ďakujem za čas venovaný prečítaniu môjho príspevku! Ak chcete byť v obraze s novým obsahom, pozývam vás sledovať ma na Facebooku a Instagrame! Budem vďačný za každý lajk, komentár a zdieľanie. Ak považujete môj obsah za hodnotný a chcete ma podporiť, pozývam vás pozvať ma na virtuálnu kávu na buycoffee.to.
Mapa výletu
Bibliografia
- Nyka Józef, Nyczanka Monika, Tatry Słowackie, Wydawnictwo Trawers, Wydanie XII, Latchorzew 2022.
