Leskowiec sa nachádza vo východnej časti Malých Beskýd (Beskid Mały). Týči sa do výšky 922 m n. m., čo z neho robí tretí najvyšší vrch celého pohoria – po Čupeli (930 m n. m.) a Łamanej Skale (929 m n. m.). Leskowiec je obľúbeným cieľom peších výletov vďaka atraktívnym panorámam, chate PTTK a neďalekej Horskej svätyni Matky Božej Kráľovnej horalov na Groni Jána Pavla II. Osobne je to pre mňa výnimočný vrch, pretože… je to prvá hora, ktorú som kedy zdolal. Prvýkrát som sem vystúpil počas prázdnin v roku 2009 a odvtedy som sa sem mnohokrát vrátil. Jeden z takýchto návratov som opísal v tomto článku. Srdečne vás pozývam na reportáž!
Oblasť Leskowca ponúka hustú sieť turistických trás. V tomto článku sa budeme venovať okruhu z obce Krzeszów, ale je to len jeden z mnohých možných variantov. Po značených trasách sa na Leskowiec dostaneme aj z obcí Tarnawa Dolna, Śleszowice, Mucharz, Świnna Poręba, Ponikiew alebo Rzyki.
Obsah
- Krzeszów – sedlo Władysława Midowicza
- Chata PTTK na Leskowci
- Groń Jana Pawła II – svätyňa
- Na vrchol Leskowca
- Zostup z Leskowca po žltej značke
- Mapa výletu
- Leskowiec z Krzeszowa – návrhy na rozšírenie výletu
- Bibliografia
Krzeszów – sedlo Władysława Midowicza
Moje dnešná spoločníčka je Ada, ktorej som chcel Leskowiec ukázať už dávno. Náš vzťah trvá už tri mesiace, a tak je najvyšší čas ukázať jej horu môjho detstva, ktorá leží len pár kilometrov od rodného domu mojej mamy. Výlet začíname v Krzeszowe (obec Stryszawa). Auto tu môžete bez problémov nechať na parkovisku pri kostole alebo, bližšie k trasám, pri obchode siete Lewiatan. My volíme druhú možnosť, no pamätáme na to, že v obchode predtým nakúpime (podľa výstražnej tabule slúži parkovisko výhradne zákazníkom, inak hrozí odtiahnutie vozidla). V samotnom Krzeszowe stojí za pozornosť pôvabný novogotický kostol Panny Márie Ustavičnej pomoci, postavený v rokoch 1901 – 1903 a konsekrovaný v roku 1906. Z cesty nad kostolom sa otvára úžasná panoráma na celý masív Leskowca a blízku Łamanú Skalu.
Z Krzeszowa na vrchol Leskowca vedú dve turistické trasy: červená (úsek Malého beskydského chodníka; o niečo dlhšia, ale miernejšia) a zelená, neskôr žltá, čo umožňuje vytvoriť zaujímavý okruh. My dnes začneme prvým spomínaným variantom a zostúpime druhým. Červená značka z Krzeszowa si od turistu vyžaduje prekonanie cca 440 výškových metrov na vzdialenosti niečo vyše 6 kilometrov.
Prvý pol kilometer trávime medzi domami krzeszowskej osady Podchlebówka. Potom vychádzame na otvorené pole a naša trasa vedie v susedstve malého potoka. Z tohto dôvodu je tu zvyčajne blato a počas topenia snehu alebo po väčších dažďoch treba počítať s miernym zaplavením trasy. V zime tu však môže byť dosť šmykľavo. Po zdolaní asi štyristo metrov prichádzame k pôvabnej kaplnke, ktorú v roku 1861 postavil Tomasz Harańczyk. Za nami sa rozprestiera výhľad na zástavbu Krzeszowa a nad ním sa týčiacu horu Żurawnica. Potom pokračujeme v ceste po červenej značke, obklopení idylickými polanami a intenzívnou jarnou zeleňou. Niečo vyše kilometra od opustenia parkoviska prekračujeme hranicu lesa a vstupujeme do Krajinného parku Malé Beskydy.



Chodník vedie prevažne hustým lesom, ale tu a tam sa nám otvoria pôvabné polany. Najkrajšia z nich sa nachádza vo výške cca 650 m n. m., v mieste, kde sa k značenej ceste pripája poľná cesta z osady Role v Targoszowe. Otvára sa z nej dokonca panoráma smerom na východ. Spočiatku trasa stúpa veľmi mierne; o niečo strmšia začína byť až vo výške cca 700 m n. m. (cca 4 kilometre od opustenia parkoviska v Krzeszowe). Ďalšie výškové metre naberáme v obklopení striedavo majestátnych karpatských bučín a čarovných lúk. Mimochodom, niektoré z nich sú skvelým miestom na zber čučoriedok (v Beskydách sa pre ne používa poľský výraz „borówka“, čo je v poľštine lokálne špecifikum). Po celej dĺžke je cesta široká a vynikajúco značená.
Týmto spôsobom po 5,5-kilometrovej prechádzke dorazíme do sedla Władysława Midowicza (cca 875 m n. m.), zaslúžilého propagátora horskej turistiky, dlhoročného hospodára chaty na Markowych Szczawinach a značkára prvej trasy na Leskowiec (tento počin vykonal koncom 20. rokov 20. storočia). Na tomto mieste odbočíme doprava, aby sme sa po pár minútach ocitli pri chate PTTK na Leskowci.




Chata PTTK na Leskowci
Chata PTTK na Leskowci je jedným z dvoch objektov tohto typu v celých Malých Beskydách (druhá sa nachádza na Magurke Wilkowickej). Ponúka 32 lôžok, teplé jedlá a v posledných rokoch prešla výraznou dostavbou. Počas slnečných víkendov chata žije ruchom, odvšadiaľ počuť veselý hovor turistov a pútnikov a vo vzduchu je nezriedka cítiť vôňu grilovania. Od chaty sa otvára krásny výhľad južným smerom. Vidieť odtiaľto okrem iného skupinu Żurawnice, časť pásma Jałowca, pásmo Policy a Babiu horu. A dnes? Dnes som odtiaľto k svojmu prekvapeniu zbadal aj Tatry. Vedel som, že naše najvyššie hory sú z Leskowca vidieť, ale vždy som predpokladal, že je to možné len v mrazivých dňoch (keď je priehľadnosť vzduchu samozrejme oveľa lepšia).
Chata bola uvedená do prevádzky v decembri 1932. Miesto vybral Władysław Midowicz a nákup pozemku aj stavbu objektu zabezpečila wadowická pobočka Poľského turistického spolku (PTT). Počas druhej svetovej vojny bol v chate ubytovaný malý oddiel nemeckých vojakov, vyslaných sem bojovať proti partizánom pôsobiacim v okolitých lesoch. V roku 1945 dostali vojaci dokonca rozkaz objekt spáliť. Našťastie prispechal na pomoc vtedajší hospodár chaty Jan Targosz z Targoszowa. Opil okupantov niekoľkými fľašami samohonky, čo účinne zastavilo ich zápal aj nekalé úmysly. Vo vnútri chaty stojí za pozornosť krásna vlastivedno-turistická mapa wadowického kraja, ktorú v roku 1982 nakreslil Władysław Worytko.
Pri chate PTTK sa nachádza stanica horskej služby GOPR, meteorologická stanica a jeden z najväčších turistických uzlov v tejto časti Beskýd. Od chaty na Leskowci vychádzajú trasy: žltá do Świnnej Poręby, zelená do Jamniku, modrá do Tarnawy Górnej, čierna do Śleszowic, modrá do Wadowíc cez Ponikiew, zelená do Andrychowa, čierna do Rzyk-Jagódek a žltá do Krzeszowa cez Targoszów. Za pozornosť stojí aj samotný rázcestník pri chate. Je umiestnený vedľa charakteristického kameňa s vytesanými obrysmi stôp. Sú to tzv. „Grófske topánky“ (Hrabskie Buty), teda pamiatka na zdolanie Leskowca štrnásťročnou grófkou Marysiou Wielopolskou a jej opatrovníkom Romanom Taubem v roku 1898.
Ceny v chate na Leskowci by som označil za celkom prijateľné: za slušný kurací rezeň s hranolkami dnes platím niečo vyše 30 zlotých. Mimochodom, mám pocit, že kedysi sme k poplatkom v horských bufetoch pristupovali inak. Kedysi boli ceny v chatách výrazne vyššie ako tie dole. V súčasnosti už však, mám pocit, žiadne veľké rozdiely nie sú.




Groń Jana Pawła II – svätyňa
Niekoľko minút chôdze od chaty PTTK sa nachádza ďalší zaujímavý vrch – Groń Jana Pawła II (898 m n. m.). Názov vrchu nevznikol náhodou. Karol Wojtyła, pochádzajúci z blízkych Wadowíc, bol vo svojej mladosti stálym návštevníkom chaty PTTK na Leskowci. Naposledy toto miesto navštívil v roku 1970, teda už ako kardinál. Preto, aby si uctili jeho zásluhy, rozhodol sa wadowický PTTK v roku 1981 premenovať dovtedajšiu Jaworzynu práve na Groń Jana Pawła II. Toto rozhodnutie vyvolalo určité kontroverzie kvôli nepísanému pravidlu o nepomenovávaní vrchov po ľuďoch (najmä ešte žijúcich). Napokon však bol v roku 2004 nový názov hory schválený v nariadení ministra vnútra a administratívy.
V roku 1995 bola na polane na južnom svahu Gronia vďaka úsiliu miestnych veriacich postavená murovaná Svätyňa Matky Božej Kráľovnej horalov. V jej interiéri sa nachádza okrem iného pápežský trón, na ktorom Ján Pavol II. sedel počas svojej návštevy v Skoczowe v roku 1995. Kaplnka v súčasnosti patrí farnosti sv. Martina v Andrychowe. Omše sa tam slúžia len príležitostne, ale zvyčajne sa tešia veľkej obľube miestnych obyvateľov.
Okrem svätyne nájdeme na Groni aj malú vyhliadkovú plošinu, z ktorej sa otvára, pre zmenu od Leskowca, výhľad smerom na sever, t. j. panoráma na malé pásmo Bliźniaków, obec Ponikiew, Wadowice a Andrychów.

Na vrchol Leskowca
Cesta od chaty na vrchol Leskowca (922 m n. m.) vedie širokým chodníkom medzi bukmi a trvá nám sotva pár minút. Na vrchole sa nachádza rozľahlá vyhliadková polana, na ktorej ešte pred dvadsiatimi rokmi bačovia pásli ovce. Keďže chov týchto zvierat výrazne klesol, miesto rok čo rok postupne zarastá. Polana však stále ponúka jednu z najkrajších panorám Malých Beskýd.
Panoráma z Leskowca sa otvára predovšetkým na masív Babiej hory, pásmo Policy a pásmo Przedbabiogórskie. Na pravej strane, už trochu zakryté stromami, presvitá Pilsko. V dňoch s výnimočne priaznivým počasím možno z Leskowca zazrieť dokonca aj Tatry – medzi Babiou horou a Policou sa vtedy otvára výhľad na časti Západných Tatier s Błyszczom a Starorobociańským vrchom. Vľavo od Policy zasa zbadáme Lomnický štít, Baranie rohy a Ľadový štít vo Vysokých Tatrách. O tom, že takáto možnosť vôbec existuje, som sa dozvedel jedného krásneho decembrového dňa – priznám sa, že výhľadom na Tatry som bol vtedy silno zaskočený.
Na polane na Leskowci sa nachádza drevený turistický prístrešok, miléniový kríž postavený v roku 2000, kameň pripomínajúci obete smolenskej katastrofy z 10. apríla 2010, stožiar s bielo-červenou vlajkou postavený pri príležitosti 100. výročia znovuzískania nezávislosti Poľska a tiež pre turistov užitočná grafika s opísanou panorámou z vrcholu.




Zostup z Leskowca po žltej značke
Na vrchole Leskowca trávime dlhšiu chvíľu a potom začíname zostup po žltej značke. Naša cesta teraz vedie širokým a dobre značeným lesným chodníkom. Je to tu dosť strmé, čo na jednej strane umožňuje rýchlu stratu výšky, no na druhej strane si vyžaduje zvýšenú koncentráciu. Vo výške cca 700 m n. m. vychádzame z lesa do osady Podbucznik v Targoszowe. Teraz ideme po betónových paneloch hneď vedľa nových rekreačných chatiek. Pred nami sa však otvára nádherný výhľad na Babiu horu. Po niekoľkých stovkách metrov chôdze naša trasa opäť odbočuje zo spevnenej cesty. Ideme teraz priamo cez čarovnú zelenú lúku. Týmto spôsobom, za sprievodu pekných výhľadov, zostupujeme k osade Wieczorki.
Niekoľko sto metrov po asfalte a hlásime sa pri ďalšej malej kaplnke. Na tomto mieste vedie trasa priamo cez potok – jeden z prítokov Targoszówki. Prekročenie potôčika zvyčajne nespôsobuje väčšie ťažkosti; širší býva len v čase jarného topenia. Pri kaplnke si vyberáme zelenú značku vedúcu smerom do centra Krzeszowa. Zaujímavé je, že podľa mapy touto trasou vedú spoločne zelená a žltá značka – v teréne sú však značky výhradne zelené. Chodník je tu znateľne užší, ale stále veľmi pohodlný.





Nasledujúci pol kilometer nám ubehne počas mierneho lesného stúpania na malý vrchol Gronik (530 m n. m.). Nachádza sa tu goralská kaplnka Ružencovej Panny Márie, ktorú v roku 1896 postavili miestni baníci. Ukazuje sa totiž, že tak Gronik, ako aj blízka Harańczykowa Góra boli kedysi miestami ťažby železných rúd. Z Gronika do Krzeszowa vedie trasa otvoreným terénom. Ideme teraz prekrásnou zelenou polanou s peknými výhľadmi na okolité kopce. Po prejdení asi kilometra sa vraciame medzi zástavbu Krzeszowa. Zostupujeme k hlavnej ceste a vraciame sa na parkovisko pri Lewiatane. Bolo to prekrásne, zelené a jarné!
Dátum výletu: 14. júna 2025
Štatistiky výletu: 14 km; 550 výškových metrov
Ďakujem, že ste venovali čas prečítaniu môjho príspevku! Ak chcete mať prehľad o novom obsahu, pozývam vás na sledovanie na Facebooku a Instagrame! Budem vďačný za každý lajk, komentár a zdieľanie. Ak považujete môj obsah za hodnotný a chcete ma podporiť, pozývam vás na virtuálnu kávu na buycoffee.to.



Mapa výletu
Leskowiec z Krzeszowa – návrhy na rozšírenie výletu
Osobám túžiacim po dlhších okruhoch môžem odporučiť nezostupovať z Leskowca po žltej značke, ale namiesto toho zostať na hlavnom hrebeni Malých Beskýd. Po červenej značke sa dá zostúpiť do sedla Beskidek (805 m n. m.), cez ktoré sa kedysi zvažovalo vedenie asfaltovej cesty zo Suchej Beskidzké do Andrychowa. Tam sa dá odbočiť na tzv. „chodník bukov“ (szlak buków), cestu značenú bielym štvorcom s červenou uhlopriečkou. Nie je to oficiálna trasa PTTK, preto jej priebeh miestami prestáva byť úplne zrejmý. Umožňuje však o niečo rozšíriť náš okruh a zavedie turistu do údolia riečky Targoszówki a samotného Targoszowa. Ak pôjdete po hlavnej ceste smerom na Kuków, dôjdete do osady Wieczorki.
Záujemcom o ešte dlhší variant odporúčam putovať po Malom beskydskom chodníku až k vrchu Smrekowica (885 m n. m.). Na rázcestí pod vrcholom zostúpime na zelenú značku vedúcu cez zalesnený hrebeň Čiernej hory (Czarna Góra, 808 m n. m.). Vyjdeme tak v čarovnej osade Snakówka s peknými výhľadmi na okolité vrcholy. Potom na moment opäť vstúpime do lesa, aby sme sa nakoniec vynorili spozza stromov v osade Wieczorki. Popis spomínanej trasy nájdete v mojom príspevku o Łamanej Skale.
Bibliografia
- Truś Radosław, Beskid Mały. Przewodnik, Oficyna Wydawnicza Rewasz, Pruszków 2023.
