Veľká Fatra je pohorie nachádzajúce sa na severnom Slovensku. Vyznačuje sa predovšetkým divokosťou, rozsiahlymi plochami hrebeňových holí, úchvatnými panoramatickými výhľadmi a, čo je pre turistu nesmierne dôležité, absenciou davov na tratiach. Vzhľadom na malú ubytovaciu základňu a nízku hustotu obyvateľstva môže organizácia dlhšieho trekkingu vo Veľkej Fatre predstavovať isté logistické ťažkosti. Turistických chodníkov je tu však celkom dosť, takže keď už tam prídete, určite budete mať z čoho vyberať. Čo je dôležité, napriek intuícii sú vrcholy Veľkej Fatry nižšie ako kopce populárnejšej susedky – Malej Fatry. Názov sa totiž nevzťahuje ani tak na najvyššie vrcholy, ale skôr na geografickú rozľahlosť pohoria. V tomto príspevku opíšem dosť krátky, ale prekrásny výlet po časti hlavného hrebeňa Veľkej Fatry. Bude tam množstvo čarovných výhľadov, traumatická toaleta na chate, dlhé hrebeňové hole a to všetko okorenené magickým západom slnka. Urobte si teda lahodný čaj a pozývam vás na výlet po slovenských holiach.
Obsah
- Štart z obce Liptovské Revúce
- Výstup na Veterný vrch (1 040 m n. m.)
- Cez fatranské hole… na Krížnu
- Hrebeňovka – z Krížnej na Ostredok
- Chata pod Borišovom (cca 1 300 m n. m.)
- Výstup na Ploskú (1 532 m n. m.)
- Zostup z Ploskej
- Mapa výletu
Štart z obce Liptovské Revúce
Krátko pred 10:00 prichádzame na bezplatné parkovisko na samom konci obce Liptovské Revúce, ktoré sa nachádza pri rieke Revúca, hneď pri hranici Národného parku Veľká Fatra (48.8999944 N, 19.1584397 E; cca 720 m n. m.). Ide mimochodom o park obrovských rozmerov, ktorý svojou rozlohou pokrýva drvivú väčšinu pohoria. Keďže naši spoločníci tu ešte nie sú, vydávame sa s Martynou na rýchly prieskum najbližšieho okolia. Neďaleko parkoviska nachádzame sympatické vyhliadkové miesto na zástavbu obce Liptovské Revúce a okolité vrcholy. Už v tejto chvíli mám pocit, že som prišiel do jedného z najkrajších pohorí, aké mi doteraz bolo dané vidieť.
Krátko po 10:00 na parkovisko prichádzajú naši dnešní spoločníci na túru: Jaromir, Dominik, Arek, Jagoda, Julia, Ania a Szymon. V tejto chvíli sa delíme na dve skupiny. Jaromir, Dominik, Martyna a ja ideme na najvyšší vrchol Veľkej Fatry, Ostredok. Zvyšok si vyberá žltú značku, vedúcu dnom Zelenej doliny. Podľa spoločných plánov sa máme všetci stretnúť o pár hodín na jednej z mála horských chát vo Veľkej Fatre – na Chate pod Borišovom. Tak poďme na to!
Z parkoviska sa vydávame po zelenej turistickej značke, vedúcej dnom Suchej doliny, pozdĺž rieky Revúca. Prvý úsek dnešného trekkingu prekonávame po spevnenej širokej ceste. Po kilometri a pol odbočujeme doľava – na žltú značku. Prechádzame cez most ponad rieku Revúca, následne opäť ostro odbočujeme a obchádzame ojedinelé budovy drevenej horárne. Po chvíli nás chodník vyvedie na spevnenú cestu, aby sme sa už po štyristo metroch opäť ponorili do hustého smrekového lesa. Miernym stúpaním prichádzame po pätnástich minútach do sedla Východné Prašnické sedlo (920 m n. m.), kde nachádzame veľký drevený kríž.
Výstup na Veterný vrch (1 040 m n. m.)
V sedle odbočujeme doprava na hrebeňovú červenú značku. Mimochodom, ide o úsek Cesty hrdinov SNP, čiže najdlhšej slovenskej diaľkovej trasy. Celková dĺžka trasy je 770 kilometrov a vedie cez väčšinu miest, kde prebiehali najdôležitejšie boje počas Slovenského národného povstania v roku 1944.
Nás tu však čaká nemalé prekvapenie! Chodník sa totiž stáva neuveriteľne strmým: na najbližších 300 metroch musíme prekonať až 120 metrov prevýšenia. Úlohu nám neuľahčuje ani fakt, že naša cestička je celá pokrytá opadaným, klzkým lístím zo stromov. Takto sa, mierne zadýchaní, pár minút pred 11:00 hlásime na vrchole Veterný vrch (1 040 m n. m.). Vrchol je úplne zalesnený, ale spomedzi stromov presvitá sympatická panoráma na okolité hrebene. Teraz zostupujeme do výšky cca 1 000 m n. m., aby sme po chvíli opäť stúpali – na bezmenný vrchol s výškou cca 1 070 m n. m. Na jeho vrchole nachádzame malý skalný odkryv.
Pokračujeme ďalej po červenej značke a schádzame do sedla Prašnické sedlo (1 035 m n. m.). S naším chodníkom sa tu križuje nespevnená cesta, označená na mape ako cyklotrasa. Ďalšieho poldruha kilometra ideme hustým lesom s prevahou smreka a buka. V tejto fáze už žiadne veľké strminy nie sú: terén stúpa rovnomerne, ale skôr mierne. Chodník sa zdá byť veľmi zriedkavo navštevovaný: niektoré jeho úseky od nás dokonca vyžadujú predieranie sa húštinou mladých stromčekov. Ale presne kvôli tomu sme sem prišli, však? Sme vo Veľkej Fatre, tu to malo byť divoké a bez ľudí!
Cez fatranské hole… na Krížnu
Vo výške cca 1 250 m n. m. les ustupuje rozsiahlym, trávnatým hrebeňovým lúkam. Vzhľadom na charakter krajiny bývajú tieto oblasti nezriedka prirovnávané k bieszczadským poloninám. Čo vám budem hovoriť… Všetko to vyzerá priam prekrásne a robí to na mňa obrovský dojem! Široké plochy stebiel zlatistých tráv sa mäkko vinú po svahoch hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, ktorý sa nachádza pred nami. Na severozápade sa odkrývajú mohutné Tatry, na západe rozľahlé Nízke Tatry a na juhu Starohorské vrchy a Kremnické vrchy. Stále je veľmi teplo a na oblohe by ste márne hľadali čo i len najmenší obláčik. Akoby sa november pokúšal zbaviť tej hroznej nálepky najhoršieho a najsmutnejšieho mesiaca v roku.
Ideme teda cez trávnaté nekonečno a nevieme sa vynadívať na krásu tohto miesta. Týmto spôsobom, o niečo viac ako kilometer od opustenia lesa, prichádzame do plochého sedla Rybovské sedlo (1 317 m n. m.). Tam sa tiež výlet opäť stáva o niečo náročnejším na kondíciu: na blízky vrchol Krížna totiž musíme prekonať 260 metrov prevýšenia na vzdialenosti jedného kilometra. Výstup je dosť únavný a vedie úzkou, v tráve vyšliapanou cestičkou. Vo výške cca 1 500 m n. m. sa dostávame medzi kosodrevinu, ktorej porasty pokrývajú časti horných hrebeňov Veľkej Fatry.
Hrebeňovka – z Krížnej na Ostredok
Okolo 12:30 sa hlásime na vrchu Krížna (1 574 m n. m.), treťom najvyššom vrchole Veľkej Fatry. Na vrchole sa nachádza charakteristická skupina vysielačov, ktorá tvorí súčasť slovenskej vojenskej infraštruktúry. S ohľadom na turistov tu umiestnili tabuľu s popísanou panorámou. A je sa na čo pozerať, pretože odtiaľto vidieť poriadny kus Slovenska! Máme tu Tatry, Nízke Tatry, Starohorské vrchy, Poľanu, Kremnické vrchy, Strážovské vrchy, Turčiansku kotlinu, Malú Fatru a samozrejme desiatky ďalších vrcholov Veľkej Fatry. Výhľady síce stále karpatské, ale aké odlišné od toho, čo máme možnosť vídať bežne! Cítim sa, akoby som „odomkol novú mapu“… a to jednu z najkrajších, aké som mal doteraz možnosť využiť.
Krížna je obkolesená hustou sieťou turistických chodníkov a platí za najnavštevovanejší vrchol Veľkej Fatry. A skutočne – davy tu síce nie sú, ale sami tu tiež nie sme. Po krátkej prestávke pokračujeme vo výlete po červeno značenom hrebeňovom úseku. Ideme teraz časťou najvýznamnejšej turistickej trasy Veľkej Fatry – Veľkofatranskej magistrály, ktorá meria vyše 40 km a spája Krížnu s obcou Ľubochňa.
Stále sa nemôžem vynačudovať nekonečnosti tunajších lúk a obrovským priestranstvám, ktoré sa rozprestierajú zo všetkých strán. Krajina je možno trochu monotónna, ale ani na chvíľu nenudí. Hrebeň je veľmi mierny: vrcholy sú od seba oddelené plytkými sedlami a na trase už nie sú žiadne strmé úseky. Pozornosť pútajú skalné výčnelky, ktoré sem-tam vystupujú z trávnatého okolia. Dva kilometre po opustení Krížnej stojíme na vrchole Frčkov (1 586 m n. m.), druhom najvyššom vrchole Veľkej Fatry. Odtiaľ schádzame do plytkého sedla (cca 1 550 m n. m.) a následne absolvujeme krátke stúpanie na najvyšší vrchol dnešného pohoria – na Ostredok (1 596 m n. m.). Máme 13:30, čo znamená, že doterajšia trasa nám zabrala niečo vyše tri hodiny.
Chata pod Borišovom (cca 1 300 m n. m.)
Červená značka naďalej vedie po hlavnom hrebeni Veľkej Fatry. Ideme teraz smerom k Suchému vrchu (1 550 m n. m.), ktorý vyniká nad okolím vďaka mnohým skalným výčnelkom na vrcholovej kupole. Samotný vrchol je však pre turistov neprístupný a červená trasa traverzuje jeho svahy zo západnej strany. V tejto fáze začíname citeľne strácať výšku a počas najbližšieho kilometra klesáme pod úroveň 1 400 m n. m. Keďže je už skoro 14:00, začíname sa aj trochu viac ponáhľať. Priaznivé úseky tak prekonávame ľahkým poklusom, aby sme sa čo najrýchlejšie pripojili k našim čakajúcim spoločníkom. Prostredie okolo nás sa mierne mení: na nekonečných lúkach sa čoraz častejšie začínajú objavovať osamelé smreky. Čo sa týka výhľadov, dobre odtiaľto vyzerá Borišov (1 510 m n. m.) a za ním sa črtá nami doteraz nevidená severná časť Malej Fatry s jej najvyššími vrcholmi.
Takto míňame vrcholy Koniarky (1 377 m n. m.) a Chyžky (1 340 m n. m.), aby sme sa o chvíľu neskôr znovu dostali na bezlesé priestranstvo. V tejto fáze, cca 4 km za Ostredkom, odbočujeme doľava – na modrú značku. Ideme teraz úzkym chodníkom, ktorý zo západu traverzuje rozložité úbočie vrcholu Ploská. Putovanie nám spríjemňuje fantastický výhľad na Borišov a chatu nachádzajúcu sa na jeho svahoch – náš súčasný cieľ. Modrá značka nás privádza späť k červeno značenej Veľkofatranskej magistrále. Na tomto mieste odbočujeme doľava a rázne vyrážame smerom k Chate pod Borišovom (cca 1 300 m n. m.). Na horskej chate sa definitívne hlásime o štvrť na štyri popoludní.
Chata pod Borišovom je jednou z veľmi mála turistických chát vo Veľkej Fatre. Objekt vznikol v rokoch 1937–1942 a po povojnovej rekonštrukcii disponuje cca 20 lôžkami. Chata pevne odoláva vymoženostiam našej civilizácie: nedočkáte sa tu teplej vody ani mobilného signálu. Sú tu však úchvatné výhľady, štýlová kuchyňa so slovenskými jedlami a miestny alkohol. Objekt nemá prístupovú cestu, takže všetko, čo si v ňom môžete kúpiť, vyniesli na chrbtoch takzvaní nosiči. Zaujímavá vec, však? Doteraz som si myslel, že tento spôsob zásobovania horských chát funguje na Slovensku výhradne v Tatrách. Jedinou výraznou nevýhodou objektu je jeho… toaleta. Záchod je totiž neuveriteľne primitívny a zápach, ktorý z neho vychádza, je cítiť aj v jedálni.
Výstup na Ploskú (1 532 m n. m.)
Na chate sa šťastne stretávame s ostatnými účastníkmi našej dnešnej výpravy. Na dlhší odpočinok však pomýšľať nemôžeme. Je totiž už po tretej popoludní, takže novembrové slnko sa pomaly skláňa nad obzor. Vychádzame teda z chaty ako deväťčlenná partia a vraciame sa na červenú turistickú trasu. Čaká nás teraz posledné úsilie dnešného dňa, a to výstup na mohutnú horu s príznačným názvom Ploská. Aj keď je jej vrcholová kupola skutočne silne sploštená, aby ste sa na ňu dostali, musíte prekonať 270 metrov prevýšenia na vzdialenosti cca jedného kilometra (počítané od rázcestia Nad Studeným). Úsek je teda stredne strmý a vedie dobre viditeľným, ale úzkym chodníkom. Pri výstupe na Ploskú stojí za to sa občas zastaviť a obzrieť sa späť – z chodníka sa totiž naskytá neuveriteľne idylický výhľad na Borišov a susedné vrcholy.
S vrcholom Ploská (1 532 m n. m.) sa vítame pár minút pred 16:00. Sme opäť na hlavnom hrebeni Veľkej Fatry – a znovu môžeme hltať dychberúce výhľady rozprestierajúce sa do všetkých strán. Moje mimoriadne uznanie si získava panoráma celej Malej Fatry, keďže toto pohorie sme z predchádzajúcich bodov pozorovali len útržkovito. Na plochej kupole Ploskej nachádzame aj symbolické miesto – hrob slovenského partizána, ktorý tu padol.
Na vrchole zostávame dlhšie a trpezlivo čakáme na grande finale dnešného trekkingu po Veľkej Fatre. Predstavenie začína krátko pred odbitím 16:00. Slnko pomaly klesá k obzoru a okolité trávy sa lesknú v jeho zlatistom svetle. Mám tieto momenty rád. Stojím teda a pozerám sa, a príroda… príroda jednoducho robí svoje. Hovorím si, že mám šťastie. Som rád, že mám okolo seba toľko láskavých ľudí. Slnko sa medzitým nenápadne stráca kdesi za hlavným hrebeňom Veľkej Fatry a zanecháva v nás pocit úžasu a naplnenia.
Zostup z Ploskej
Keď emócie opadnú a naše telá po dlhšom státí začne neľútostne napádať novembrový chlad, rozhodujeme sa začať procedúru zostupu. Vyberáme si žltú značku, vedúcu priamo do dediny Liptovské Revúce, do nášho východiskového bodu. Prvá etapa zostupu nám ubieha pri miernej strate výšky s výhľadom na skalnatú siluetu vrcholu Čierny kameň (1 479 m n. m.). Okolo 16:40 je už vonku úplná tma, takže zvyšných niekoľko kilometrov prekonávame bez výhľadov, len za svetla našich čeloviek. Cesta nám však ubieha celkom rýchlo – ako to už býva, keď sa človek túla po horách v skvelej spoločnosti. Mimochodom, práve v prípade Veľkej Fatry možno hlasný rozhovor vo večerných hodinách považovať za starostlivosť o vlastnú bezpečnosť. Kvôli svojmu pôvodnému charakteru a slabej urbanizácii je totiž toto pohorie jedným z hlavných biotopov medveďa hnedého na Slovensku. A ako je všeobecne známe, nič neodradí medvede tak, ako ľuďmi vytváraný hluk.
Na parkovisko v obci Liptovské Revúce šťastne dorážame okolo 18:00. Bleskovo sa zbalíme do áut a presúvame sa na naše ubytovanie v obci Partizánska Ľupča. A ako zhrnutie? No… Veľká Fatra sa ukázala ako prekrásne pohorie, bezpochyby jedno z najpôvabnejších v mojej doterajšej horskej kariére. Nájdete tu všetko, po čom bežný milovník hôr túži: úchvatné výhľady, panenskú prírodu a svätý pokoj. Hneď zajtra však navštívime najvyšší vrchol iného slovenského pohoria. Akého? To sa dozviete už v nasledujúcom príspevku!
Dátum výletu: 9. novembra 2024
Štatistiky výletu: 28 km; 1 600 metrov prevýšenia
Ďakujem za čas venovaný prečítaniu môjho príspevku! Ak chcete mať prehľad o novom obsahu, pozývam vás sledovať ma na Facebooku a Instagrame! Budem vďačný za každý lajk, komentár a zdieľanie. Ak považujete môj obsah za hodnotný a chcete ma podporiť, pozývam vás pozvať ma na virtuálnu kávu na buycoffee.to.
