Kriváň (2 494 m n. m.) je jeden z najvyšších a zároveň najpopulárnejších tatranských štítov. Známy je predovšetkým svojou charakteristickou zakrivenou siluetou, vďaka ktorej sa dokonale vyníma na pozadí ostatných hôr. Kriváň sa nachádza na západnom okraji Vysokých Tatier, vďaka čomu ponúka trochu odlišné, a tým pádom veľmi zaujímavé výhľady. Napriek značnej výške je výstup na vrchol veľmi ľahký a nevyžaduje si zdolávanie akýchkoľvek technických ťažkostí. Pozývam vás na reláciu zo zimného výletu na Kriváň z obce Štrbské Pleso.
Obsah
- Kriváň v zime – všeobecné informácie
- Tatranská magistrála
- Začiatok stúpania na Kriváň
- Kriváň – hrebeňový úsek
- Kriváň – vrchol
- Zostup z Kriváňa
- Mapa výletu
- Bibliografia
Kriváň v zime – všeobecné informácie
- Kriváň je druhý najvyšší štít v Tatrách, ktorý sa dá dosiahnuť po značenom turistickom chodníku (po Rysoch). Na vrchol vedie modrá značka, ktorá začína pri Ceste slobody a križuje Tatranskú magistrálu. Druhý chodník, zelený, štartuje z Troch studničiek, taktiež pri Ceste slobody, a napája sa na modrú značku kúsok pod vrcholom. Z tohto dôvodu najpopulárnejší variant výletov na Kriváň predpokladá vytvorenie okruhu, ktorý začína a končí práve na parkovisku pri Troch studničkách.
- V období od 1. novembra do 31. mája TANAP uzatvára všetky turistické chodníky nad líniou chát (aktuálny návštevný poriadok TANAP). To znamená, že výstup na Kriváň v zimných podmienkach podnikáme na vlastnú zodpovednosť a musíme počítať s možnosťou pokuty v ťažko špecifikovateľnej výške (koľko pokutovaných turistov, toľko rôznych súm). Na Troch studničkách sa nachádza horáreň TANAP-u, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že vás spozoruje strážca parku. Z tohto dôvodu je v zime najlepšie vystupovať na Kriváň po modrej značke a po nej sa aj vracať.
- Kriváň je kulminačným bodom najväčšieho tatranského bočného hrebeňa, ktorý odbočuje z hlavného hrebeňa Tatier v oblasti Čubriny. Vrchol hory sa týči približne 1 400 metrov nad dnom susednej Kôprovej doliny – ide o najväčšiu relatívnu výšku v celých Tatrách.
- Kriváň je jedným zo štrnástich štítov patriacich do Veľkej koruny Tatier a spolu so Slavkovským štítom tvorí tandem najľahšie dostupných vrcholov v tomto prestížnom zozname.
- Hora je živo prítomná v ľudovej kultúre, goralských piesňach a povestiach. Prvý výstup na vrchol nepochybne uskutočnil nejaký anonymný pytliak alebo baník (minimálne od 15. storočia existovali na svahoch Kriváňa bane na zlato; posledné z nich boli zatvorené koncom 18. storočia kvôli nerentabilne malému množstvu drahého kovu). Prvé zdokumentované dobytie Kriváňa však patrí evanjelickému kazateľovi Andreasovi Jonasovi Czirbeszovi so sprievodcami v roku 1772. V roku 1805 na vrchole hosťoval známy poľský geológ a osvietenský činiteľ Stanisław Staszic. Len o rok neskôr vznikol pod Kriváňom prvý primitívny „útulok“ v Tatrách v oblasti dnešných Troch studničiek. Išlo o drevenú chatku postavenú na zabezpečenie plánovanej expedície arcivojvodu Jozefa na Kriváň. Hoci sa výlet neuskutočnil, koliba začala od tej chvíle slúžiť narastajúcemu turistickému ruchu.
- Kriváň sa považuje za národný symbol Slovákov, ktorý zohral významnú úlohu pri formovaní národnej identity našich južných susedov. V roku 1841 na vrchole hosťoval Ľudovít Štúr, jeden z otcov moderného Slovenska, spolu so skupinou svojich prívržencov. Odvtedy bol Kriváň svedkom každoročných „národných výstupov“, spájajúcich nadšencov slovenskej nezávislosti od Uhorska. Výstupy sa organizujú dodnes, zvyčajne v polovici augusta, pričom zakaždým prilákajú okolo 500 účastníkov. Veľa, ale povedzme si úprimne – na našej strane hranice sa v hlavnej turistickej sezóne podobne početné „národné výpravy na Rysy“ konajú takmer denne :D.
- Názov „Kriváň“ pochádza z charakteristického „zakriveného“ vrcholu. Štít je vyobrazený na slovenských centových minciach a kedysi sa nachádzal aj v znaku Slovenskej socialistickej republiky (existujúcej v rámci Československa v rokoch 1969 – 1990).
Tatranská magistrála
Na centrálne parkovisko na Štrbskom Plese (1 347 m n. m.) prichádzame niekoľko minút po 8:00 [podľa stavu z februára 2025 je poplatok za celý deň 12 eur, dá sa platiť kartou]. Dnes vyrážam na chodník v sprievode Martyny, Jaromira a debutanta na mojom skromnom blogu, Dominika. Napriek tomu, že máme stred zimy a nachádzame sa v jednom z najpopulárnejších lyžiarskych stredísk na Slovensku, veľká časť parkoviska zíva prázdnotou. Ale niet sa čomu čudovať, keďže aj vysoko v Tatrách je snehu ako šafranu?
Prvých niekoľko minút výletu trávime medzi budovami dnes poloprázdneho Štrbského Plesa. Prechádzame cez centrum obce a popri reprezentatívnom Grand Hoteli. Po cca 700 metroch od opustenia auta sa napájame na červenú značku, teda na úsek tzv. Tatranskej magistrály. Ide o najdôležitejší turistický chodník v slovenskej časti Tatier, vytýčený ešte koncom 19. storočia. Na našom úseku tvorí spojnicu medzi strediskom Štrbské Pleso a vyústením podkrivánskych dolín.
Červená značka vedie širokým, pôvabným chodníkom pomedzi riedke lesy s príjemnými výhľadmi. Vľavo sa otvára široká panoráma na Liptovskú kotlinu a Nízke Tatry, vpravo na blízke štíty – Predné Solisko s lyžiarskym vlekom, vrcholy južného hrebeňa Ostrej a na cieľ našej dnešnej cesty – Kriváň. Z chodníka je zo zaujímavej perspektívy vidieť aj vežu už nefungujúceho skokanského mostíka na Štrbskom Plese. Na dvoch miestach našu cestu križujú bežecké lyžiarske trate. Po Tatranskej magistrále ideme približne 4,5 kilometra, na ktorých prekonávame len 100 metrov výškového rozdielu.
O 9:30, teda niečo vyše hodiny po opustení auta, prichádzame k rázcestiu pri Jamskom plese (1 447 m n. m.). Nachádza sa tu turistický prístrešok, pod ktorým stretávame… pána oblečeného v maskáčoch. „Aha, strážca. Tak to by bolo s výstupom na Kriváň zrejme všetko,“ pomyslel som si. Našťastie pre nás sa tento pán len usmeje a hodí naším smerom veselé „ahojte“. S úľavou si teda vydýchneme, odpovieme na pozdrav a odbočujeme doprava na modrú turistickú značku.
Začiatok stúpania na Kriváň
Tak a začíname skutočné stúpanie! Sklon sa postupne zvyšuje a náš chodník vedie cez hustý, vysokohorský les. Stúpanie je tu dosť intenzívne, preto naberanie výšky ide pomerne rýchlo. V kalendári je február, ale podmienky máme dnes priam jarné. Všade je málo snehu a na chodníku si treba dávať veľký pozor na početné zaľadnené miesta. Ideme teraz cez Jamy, čo je veľký komplex morén, ktoré kedysi vytvorili spojené ľadovce Važeckej a Furkotskej doliny.
Po približne dvadsiatich minútach opúšťame les a vchádzame do pásma mojej milovanej kosodreviny. Stúpame teraz po tzv. Pavlovom chrbte. Pred nami sa už črtá stena Kriváňa a vpravo sa otvára fantastická panoráma na dole ležiacu Važeckú dolinu a vrchol Krátkej (2 375 m n. m.), Jamskú kopu (2 079 m n. m.), južný hrebeň Ostrej a hrebeň Solísk. Na tento výhľad si stihneme zvyknúť, pretože nás bude sprevádzať najbližších pár hodín. Za chrbtom máme rovnako impozantnú panorámu na celé pásmo Nízkych Tatier a o niečo ďalej aj na Veľkú Fatru. S pribúdajúcou výškou sa po ľavej strane začínajú objavovať oblé hrebene Západných Tatier.
Okolo 10:40 definitívne vychádzame z pásma kosodreviny na pôvabnú trávnatú plošinu Nad Pavlovou (1 921 m n. m.). V tejto fáze sa štandardný letný variant chodníka stáča doľava a vedie starým baníckym chodníkom. Zimný variant však vedie priamo po kamenisto-trávnatom svahu (presný priebeh zimného variantu je viditeľný na mapke na konci tohto článku).
Stúpanie je úmorné a veľmi intenzívne – na necelom kilometri tu získavame približne 300 výškových metrov. Kým spodná časť svahu je ešte celkom dobre zasnežená, vyššie zostávajú obnažené obrovské plochy skál a trsov hnedastej trávy. Hoci tu dôležitú úlohu zohráva značný sklon terénu, takýto obraz aj tak trochu prekvapuje. Ako je to možné? Zima v plnom prúde a v Tatrách vo výške 2 000 m n. m. treba hľadať dobre zasnežené miesto…
Kriváň – hrebeňový úsek
Týmto spôsobom sa konečne dostávame na hrebeň. Kráčame teraz v jednoduchom mixovanom teréne (trochu snehu, trochu holej skaly) a okolo 11:30 sa hlásime na nevýraznom vrchole Malého Kriváňa (2 334 m n. m.). Z tejto perspektívy už vidíme vrchol Kriváňa v celej jeho kráse. Vpravo sa otvára prebohatá panoráma na desiatky tatranských štítov.
Pri ceste z Malého Kriváňa na Kriváň treba prekonať polkilometrový úsek miestami úzkeho, ale vo všeobecnosti nenáročného hrebeňa bez väčšej expozície. Stúpanie sa stáva intenzívnejším až priamo pred vrcholom, vďaka čomu mám možnosť viac využiť cepín nesený v batohu. Hoci si prechod hrebeňom vyžaduje zvýšenú koncentráciu, na celom úseku nenarazíte na žiadne technické ťažkosti. Horu teda môžem z celého srdca odporučiť tým, ktorí túžia po nádherných tatranských panorámach a zároveň sa ešte necítia príliš isto v náročnom skalnom teréne.
Kriváň – vrchol
Kriváň (2 494 m n. m.) zdolávame pár minút po dvanástej, teda necelé 4 hodiny po opustení parkoviska na Štrbskom Plese. Máme výbornú náladu, pretože výhľady z vrcholu sú priam fenomenálne. Vidieť odtiaľto dnes doslova všetko: desiatky (ak nie stovky!) vrcholov vo Vysokých aj Západných Tatrách. Charakteristická poloha Kriváňa na okraji Vysokých Tatier spôsobuje, že výstup naň umožňuje vidieť naše milované hory z trochu inej, unikátnej perspektívy.
Hoci na Kriváni hrdo veje slovenská vlajka, na vrchole dnes stretávame samých Poliakov. Vymieňame si milé slová, navzájom sa fotíme, otvárame termosky s už vlažnou kávou a nasávame jeden z najkrajších tatranských výhľadov. Na vrchole trávime približne pol hodinu, čo je na zimné podmienky veľmi dobrý výsledok.
Zostup z Kriváňa
Z Kriváňa schádzame presne tak isto, ako sme sem vyliezli – po modrej značke v zimnom variante. Takto sa na zamrznutej hladine Štrbského plesa hlásime niekoľko minút pred šestnástou hodinou. Čo to znamená? To, že po prvýkrát túto zimu končíme výlet v Tatrách ešte za svetla :D. Do auta nasadáme v skutočne dobrej nálade. Trekking na národnú horu Slovákov možno nebol najťažšou výzvou v našej horskej kariére, ale poskytol nám množstvo nádherných výhľadov a veľmi pozitívnych emócií. Navyše, v lete býva Kriváň veľmi preplnený; dnes sme si však mohli vychutnať jeho čaro vo veľmi komornej spoločnosti. Vďaka, partia!
Dátum výletu: 1. februára 2025
Štatistiky výletu: 19 km, 1 355 metrov prevýšenia
Ďakujem za čas venovaný prečítaniu môjho príspevku! Ak chcete byť v obraze s novým obsahom, pozývam vás sledovať ma na Facebooku a Instagrame! Budem vďačný za každý lajk, komentár a zdieľanie. Ak považujete môj obsah za hodnotný a chcete ma podporiť, pozývam vás na virtuálnu kávu na buycoffee.to.
Mapa výletu
Bibliografia
- Marcisz Andrzej, Wielka Korona Tatr, Wydawnictwo Bezdroża, 2. vydanie, 2021
- Nyka Józef, Nyczanka Monika, Tatry Słowackie, Wydawnictwo Trawers, 12. vydanie, Latchorzew 2022.
