Krawców Wierch (1 084 m n. m.) a Hrubá Bučina (1 132 m n. m.) sú vrcholy ležiace v skupine Pilska v pohorí Beskid Żywiecki. Oba vrcholy sa nachádzajú v tesnej blízkosti, na modrej turistickej značke, ktorá vedie po poľsko-slovenskom hraničnom hrebeni (úsek medzi sedlom Glinka a Bormi Oravskými). Turistom je známejší prvý z menovaných vrcholov, a to vďaka horskej chate (bacovke) PTTK na čarovnej lúke Hala Krawcula. K objektu vedú dve značené trasy: žltá z obce Glinka a modrá cez hrebeň Straceńca zo Złatnej. V tomto príspevku sa bližšie pozriem na prvý z menovaných variantov. Srdečne vás pozývam!
Obsah
- Štart z obce Glinka
- Traverz svahov vrchu Glinka (929 m n. m.)
- Bacovka na Krawcowom Wierchu
- Hala Krawcula – vyhliadka
- Hrubá Bučina (1 132 m n. m.)
- Návrat do Glinky
- Mapa výletu
- Bibliografia
Štart z obce Glinka
Už je čas obeda, keď s rodinou prichádzame na parkovisko v obci Glinka, okres Ujsoły (súradnice: 49.4619103N, 19.1672128E, nadmorská výška: cca 600 m n. m.). Parkovisko sa nachádza v centrálnej časti obce, neďaleko dobrovoľného hasičského zboru a multifunkčného ihriska s vonkajšou posilňovňou. Robíme posledné potravinové nákupy v miestnom obchode a následne vyrážame na žltú značku. Trasa sa začína asfaltovou cestou, ktorá leží medzi základnou školou a miestnou kaplnkou.
Cesta stúpa pomerne strmo nahor, čo umožňuje efektívne získavanie výškových metrov: niečo vyše kilometra a sme o 200 metrov vyššie. Asfalt rýchlo ustupuje najprv betónovým panelom a neskôr hlineno-kameňovému podkladu. Teraz ideme cez lesy a malebné lúky, pričom občas míňame osamelé usadlosti. Už po cca 15 minútach od začiatku trekkingu sa pred našimi očami otvára príjemná panoráma na blízky Muńcuł (1 165 m n. m.) a Mału Rycerzowu (1 207 m n. m.). Necelé dva kilometre od odchodu z Glinky míňame odbočku ku Kubiesówke, súkromnej turistickej chate, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 868 m n. m.




Traverz svahov vrchu Glinka (929 m n. m.)
Ďalej pokračujeme hustým smrekovým lesom, traverzujúc z južnej strany svah vrchu Glinka (929 m n. m.). Na úseku nasledujúcich dvoch kilometrov vedie naša trasa širokým, mierne stúpajúcim chodníkom. Okolie je veľmi príjemné: typický beskydský pokojný les, miestami popretkávaný trávnatými čistinami. Keďže augustové slnko dnes pečie mimoriadne silno, možnosť skryť sa v listnatom tieni považujem za výnimočnú výsadu. V hornej časti trasy, v nadmorskej výške cca 910 m n. m., začína žltá značka viesť paralelne so zelenou značkou. S pribúdajúcou výškou sa medzi stromami začínajú objavovať stále zaujímavejšie panorámy na blízke vrcholy pohoria Beskid Żywiecki.

Bacovka na Krawcowom Wierchu
Niečo vyše hodiny od odchodu z obce Glinka sa hlásime na prekrásnej lúke Hala Krawcula (1 020 – 1 070 m n. m.). Je to rozsiahla čistina rozprestierajúca sa na miernych západných svahoch Krawcowego Wierchu. Kedysi sa lúka využívala na pastvu, ale od polovice 20. storočia sa pasenie oviec v pohorí Beskid Żywiecki takmer úplne skončilo. Na lúke stojí malá turistická chata – bacovka PTTK pod Krawcowym Wierchom. Vzhľadom na svoju polohu v určitej vzdialenosti od hlavných turistických trás pohoria Beskid Żywiecki je miesto oveľa pokojnejšie ako iné objekty tohto typu v regióne. Chata ponúka 35 lôžok a bufet, v ktorom si objednávame naozaj vynikajúce pirohy.
Bacovka na Krawcowom Wierchu vznikla v roku 1976 ako súčasť zaujímavej koncepcie dôležitého aktivistu PTTK, Edwarda Moskału. Tento človek si všimol, že beskydské turistické chaty praskajú vo švíkoch, naplnené po okraj účastníkmi firemných výletov či univerzitných pochodov. Podľa Moskału bola táto situácia veľmi nevýhodná pre individuálneho turistu, ktorý prechádza hory s ťažkým batohom, vedome, s láskou k prírode a horským panorámam. Aktivista preto inicioval projekt výstavby siete bacoviek PTTK – malých turistických chát založených na rovnakom projekte, ktorých cieľom nemal byť zisk pre hostiteľov, ale služba kvalifikovanej (t. j. individuálnej) turistike. V samotných Beskydoch Edward Moskała otvoril desať takýchto objektov, často vypĺňajúc dôležité medzery v miestnej infraštruktúre. Okrem Krawcowego Wierchu funguje v pohorí Beskid Żywiecki aj druhá takáto bacovka – na Hali Rycerzowej.

Hala Krawcula – vyhliadka
Po občerstvení v chate stúpame do vyšších partií lúky Hala Krawcula. Z čistiny sa otvára prekrásny, idylický výhľad smerom na západ a juhozápad. Pred nami sa črtá Muńcuł, Bendoszka Wielka, a tiež Malá a Veľká Rycerzowa. Po pravej strane sa nám odhaľuje panoráma na vrch Rachowiec a hlavný hrebeň Sliezskych Beskýd (s Baraniou Górou a Skrzycznem). Vľavo zase vidíme vrcholy poľsko-slovenského hraničného pásma (napr. Jaworzyna, Wysoka Magura) a v druhom pláne zadreté vrcholy Malej Fatry. Je to naozaj nádherné!
A odkiaľ sa vzal názov lúky Hala Krawcula a Krawcowego Wierchu? Vraj na žywieckej zemi žil kedysi mimoriadne talentovaný krajčír (krawiec). Keď sa miestny gróf dozvedel o vynikajúcom remeselníkovi, prikázal mu ušiť si nádherný kožuch. Krajčír pracoval pod veľkým tlakom, pretože trestom za neuspokojivé dielo malo byť verejné sťatie. Našťastie, kožuch sa grófovi zapáčil natoľko, že jeho tvorca dostal do vlastníctva celú lúku Hala Krawcula. Odvtedy krajčír v lete pásol ovce a v zime v kolibe šil nádherné odevy.



Hrubá Bučina (1 132 m n. m.)
V tomto momente sa väčšina nášho tímu chystá na zostup, ale my s Martynou sa rozhodujeme pre krátke predĺženie výletu. Vychádzame teda nad lúku Hala Krawcula a ponárame sa do hustého zmiešaného lesa. Pár metrov nad lúkou sa žltá značka končí a my sa ocitáme na hraničnom hrebeni. Teraz odbočujeme vľavo a vyberáme si slovenskú modrú značku. Týmto spôsobom po chvíli prichádzame na skutočný vrchol Krawcowego Wierchu (1 084 m n. m.). Následne ostávame na modrej značke a kilometer pokračujeme smerom na východ. Chodník je tu pohodlný a široký, ale pomerne monotónny. Cesta totiž vedie hustým lesom a len miestami sa napravo otvárajú výhľady na Pilsko a blízke vrcholy.
Z Krawcowego Wierchu zostupujeme do plytkého sedielka (cca 1 060 m n. m.) a následne prekonávame krátke, ale intenzívne stúpanie na hustým porastom zarastený vrchol Hrubá Bučina (1 132 m n. m.). Vrcholy tohto typu zvyknem nazývať „hory pre fajnšmekrov“, pretože len máloktorý turista má potrebu sa sem vybrať. Keby sme pokračovali ďalej po modrej značke, po piatich kilometroch by sme dorazili k močaristému sedlu Bory Orawskie a ešte ďalej na Palenicu a Munczolik. Opačným smerom od Krawcowego Wierchu vedie hrebeňová trasa v dĺžke troch kilometrov až do sedla Glinka, kde sa nachádza poľsko-slovenský hraničný prechod.





Návrat do Glinky
Na Hrubej Bučine sa otáčame a utekáme do Glinky rovnakou cestou, akou sme sem prišli. Mimochodom, beh v Beskydoch je naozaj skvelá vec: profil hôr je najčastejšie pomerne mierny a vďaka tejto forme možno veľmi efektívne a rýchlo prekonať menej zaujímavé úseky naplánovanej trasy. Nakoniec dole prichádzame okolo 17. hodiny. Na Krawcowom Wierchu sme teda strávili príjemné rodinné popoludnie spojené so zaujímavými výhľadmi a hodnotným bežeckým tréningom. Ideálny deň!
Dátum výletu: 16. augusta 2024
Štatistiky výletu: 14 km; 600 metrov prevýšenia
Ďakujem za venovaný čas na prečítanie môjho príspevku! Ak chcete byť v obraze s novým obsahom, pozývam vás sledovať ma na Facebooku a Instagrame alebo sa prihlásiť na odber newslettera! Budem vďačný za každé „páči sa mi to“, komentár a zdieľanie. Ak považujete môj obsah za hodnotný a chcete ma podporiť, pozývam vás na pozvanie ma na virtuálnu kávu cez buycoffee.to.


Mapa výletu
Bibliografia
- Figiel S., Franczak P., Janicka-Krzywda U., Krzywda P., Beskid Żywiecki. Przewodnik, vydanie IV, vydavateľstvo Rewasz, Pruszków 2023.
