Krakova hoľa (1 752 m n. m.) v Nízkych Tatrách: Sprievodca výstupom

Krakova hoľa (1 752 m n. m.) je vrchol v západnej časti Nízkych Tatier. Nachádza sa v bočnom hrebeni pohoria, ktorý vybieha severným smerom z hlavného hrebeňa vo výške Krupovej hole. Cesta na Krakovu hoľu vedie očarujúcimi, idylickými chodníkmi a samotný vrchol ponúka neuveriteľnú panorámu na Tatry a Liptovskú kotlinu. V tomto príspevku vám predstavím opis výstupu na tento vrch z dna obľúbenej Demänovskej doliny. Budú rokliny, vápencové skaly a panenská príroda. Zostaňte so mnou!

Príspevky o menej známych horách rád začínam krátkym vysvetlením toho, ako som sa tam vôbec ocitol. Nuž, spolu s partiou priateľov sme trávili dlhý novembrový víkend na Slovensku. Prvý deň sme chodili po Veľkej Fatre, a druhý po hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Pôvodný plán predpokladal na tretí deň presun do pohoria Malá Fatra. Počas podrobného plánovania sa mi však táto možnosť nezdala najlepšia: veľké vzdialenosti, krátke dni. Lepším nápadom sa mi zdalo podrobnejšie spoznávanie Nízkych Tatier formou výletu na jeden z menej obľúbených vrcholov tohto pohoria. Keď som sa pozrel na mapu, Krakova hoľa okamžite upútala moju pozornosť: pomerne vysoká, výhľadová a situovaná v rozumnej vzdialenosti od dna Demänovskej doliny. Keďže sa vrch zapáčil aj mojim spoločníkom, rozhodnutie o treťom dni výletu máme už prakticky hotové. Teraz nám zostáva len tento plán zrealizovať :D.

Štvrť hodinu pred jedenástou hodinou parkujeme na parkovisku P4 Lúčky v obci Demänovská Dolina, patriacom k najväčšiemu lyžiarskemu stredisku v Karpatoch – Jasná-Chopok. V zimnej sezóne býva toto miesto veľmi preplnené, ale dnes je tu skôr prázdno a za ponechanie auta sa nevyberá žiadny poplatok. Z parkoviska sa vydávame po zelenej značke, ktorá vedie spevneným chodníkom popri rieke Demänovke a asfaltovej ceste č. 584. Po absolvovaní prvých dvoch kilometrov prichádzame k vstupu do Demänovskej jaskyne slobody, jednej z najväčších atrakcií Nízkych Tatier. Jaskyňa je súčasťou obrovského krasového systému, vytvoreného vďaka eróznej činnosti nenápadnej rieky Demänovky. Pre podrobné informácie týkajúce sa návštevy tohto miesta, odkazujem na jeho oficiálnu internetovú stránku.

Míňame parkoviská pri jaskyni a pokračujeme vo výlete po zelenej značke. Po chvíli sa po našej pravej strane objavujú početné skalné výbežky, ktoré sú akousi predohrou k tomu, čo nás čaká už o chvíľu. Kilometer za vchodom do jaskyne náš chodník konečne odbáča od asfaltovej cesty. Sme teraz vo výške cca 800 m n. m., čo znamená, že od opustenia parkoviska sme stratili viac ako 100 metrov prevýšenia. Nasledujúci kilometer kráčame úzkym chodníkom, vedúcim dnom krasovej dolinky Vyvieranie. Trasa vedie popri malom potoku, ktorý je jedným z prítokov Demänovky. Náš chodník je kamenistý, vlhký a šmykľavý, miestami dokonca vedie priamo korytom potôčika. Ide sa tu však celkom zaujímavo – miestami sú prehodené drevené lávky, na inom mieste je dokonca pripevnený kúsok reťaze. Chodník nie je technicky náročný, ale kroky treba klásť opatrne – najmä preto, že hoci máme mimoriadne teplý november, vidina pošmyknutia sa a pádu do studenej riečky sa zdá byť stredne lákavá.

Zelený chodník cez dolinku Vyvieranie je v celom rozsahu položený na území prírodnej rezervácie Demänovská dolina, založenej v roku 1929, ktorá je zasa súčasťou rozľahlého Národného parku Nízke Tatry. Kým horná časť Demänovskej doliny je vybudovaná hlavne z granitoidov, dolnú časť tvoria vápence a dolomity, náchylné na krasové javy. Nič to, že oblasť oplýva veľkolepými jaskyňami (inventarizovaných ich je tu vyše 300!), roklinami a zaujímavými skalnými výbežkami.

Približne kilometer po odbočení z asfaltovej cesty sa charakter chodníka postupne mení – zo skalnato-dobrodružného na zemito-namáhavo-stúpajúci. Ideme teda cez hustý les, rovnomerne naberajúc ďalšie metre výšky. Chodník má teraz podobu pohodlnej cesty, pomerne strmo sa vinúcej hore svahom. Týmto spôsobom minútu po trinástej hodine prichádzame do sedla Ilanovské sedlo (1 252 m n. m.), oddeľujúceho Maguru (1 376 m n. m.) od vrcholu Pusté (1 501 m n. m.). Na tomto mieste volíme žltú značku. Na úseku nasledujúceho kilometra lesným stúpaním prekonávame až 200 metrov výšky, vychádzajúc na ďalšie sedlo – Machnaté (1 452 m n. m.).

V sedle Machnaté vchádzame na modrú značku, sledujúc ju ešte cca 200 metrov. Takto dosahujeme vrchol Pusté (1 501 m n. m.), predstavujúci vynikajúci vyhliadkový bod južným smerom. Prekrásna panoráma zahŕňa vrcholy hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, blízku Krakovu hoľu a značnú časť rozľahlej Demänovskej doliny. Na vrchole sa nachádzajú aj zaujímavé skalné výbežky, na ktoré sa, vedení detskou radosťou, vyškriabeme. Miesto je také krásne, že je nám ľúto ho rýchlo opustiť. Robíme si tu teda dlhšiu prestávku, užívajúc si výhľady, slnko, jedlo a samozrejme svoju spoločnosť.

Po popoludňajšom leňošení sa vraciame do sedla Machnaté. Ideme teraz rovno, spoločným žltým a modrým chodníkom. Po niekoľkých minútach sa blížime k hornej hranici lesa a na ľavej strane sa nám otvára prekrásna panoráma na celú líniu Tatier. Všade tu je veľmi idylicky, prirodzene, panensky… Vo výške cca 1 550 m n. m. vchádzame do húštiny kosodreviny, vytvárajúcej tu súvislé a pravidelné vegetačné pásmo. Týmto spôsobom kráčame ešte približne poldruha kilometra, naberajúc posledných 200 metrov výškového rozdielu. Stúpanie je v tejto etape citeľné, ale skôr málo náročné.

Na vrchole Krakovej hole (1 752 m n. m.) sa hlásime cca o 15.30 hodine. Vzhľadom na značnú prominenciu a strategickú polohu medzi Demänovskou a Jánskou dolinou predstavuje vrchol výborný vyhliadkový bod. Panoráma z vrcholu severným smerom zahŕňa celú líniu Tatier, dno mohutnej Liptovskej kotliny, masív Chočských vrchov a fragment Malej Fatry a Oravskej Magury. Tatry odtiaľto vyzerajú nádherne, priam očarujúco – mohol by som sa na ne pozerať celé hodiny. Pri dnešnej priezračnosti vzduchu sa zdajú byť veľmi blízko, doslova na dosah ruky, na skok… Aby toho nebolo málo, z druhej strany sa v plnej kráse odhaľujú najvyššie vrcholy hlavného hrebeňa Nízkych Tatier.

Na Krakovej holi zostávame až do západu slnka a v sústredení sledujeme, ako ohnivý kotúč pomaly mizne za hlavným hrebeňom Nízkych Tatier. Keďže musíme byť v Krakove o niečo skôr, v tomto momente sa spolu s Martynou lúčime so zvyškom partie. Bolo to naozaj prekrásne! Ďakujem Vám za tento výlet a za teplé prijatie do skupiny!

Po rozlúčke začíname zostup z Krakovej hole späť do obce Demänovská Dolina. Bežíme po spojenej žltej a modrej značke a od rázcestia na poľane Kosienky – už len po žltej. Napriek stále tmavšiemu prostrediu nás počas veľkej časti cesty späť sprevádza prekrásna panoráma na najvyššie vrcholy Nízkych Tatier a v diaľke sa črtajúcu Demänovskú dolinu. Zostup je tu pomerne strmý, čo uľahčuje efektívnu stratu výšky. Niečo viac ako kilometer po opustení vrcholu Krakovej hole schádzame do sedla Javorie (1 487 m n. m.), kde meníme značku na červenú. Zbiehame teraz strmým chodníkom, vedúcim dnom doliny Podroh.

V istom momente nám chodník vystrojí malý žart – rozšíri sa na poľnú cestu a následne odbáča doprava, späť na úzky chodník. My si túto odbočku, samozrejme, nevšimneme a zbiehame spevnenou cestou na dno Demänovskej doliny. Týmto spôsobom sa napájame na zelený chodník – ten istý, ktorým sme včera začínali výstup na Ďumbier. Nakoniec pri aute parkujeme pred siedmou hodinou. Celý dnešný výlet nám teda zabral približne šesť hodín.

Dátum výletu: 11. november 2024

Štatistiky výletu: 17 km; 1 100 metrov prevýšenia

Ďakujem za venovaný čas na prečítanie môjho príspevku! Ak chceš byť v obraze s novým obsahom, pozývam ťa sledovať ma na Facebooku a Instagrame! Budem vďačný za každý lajk, komentár a zdieľanie. Ak považuješ môj obsah za hodnotný a chceš ma podporiť, pozývam ťa postaviť mi virtuálnu kávu na buycoffee.to.

Mapa výletu