Kežmarský štít (2 558 m) – výstup z Nižného sedla pod Svišťovkou

Začať dobrodružstvo s Veľkou korunou Tatier bolo jedným z mnohých horských cieľov, ktoré som si stanovil v súvislosti s mojím presťahovaním sa do Krakova. Štíty patriace do tohto zoznamu ma lákali nielen značnou výškou, ale aj možnosťou objaviť tie „iné“, menej preplnené Tatry. Niet sa teda čomu diviť, že keď Jaromír a Dominik navrhli víkendový výstup na Kežmarský štít, ja aj Martyna sme zareagovali veľmi entusiasticky. Je čas začať skutočné, mimochodníkové dobrodružstvo s Veľkou korunou Tatier!

OBSAH:

1. Kežmarský štít – základné informácie
2. Tatranské Matliare – Skalnatá chata
3. Skalnatá chata – Nižné sedlo pod Svišťovkou
4. Mimochodníková etapa: Nižné sedlo pod Svišťovkou – Kežmarský štít
5. Návrat do Tatranských Matliarov cez Chatu pri Zelenom plese
6. Mapa výletu
7. Bibliografia

Kežmarský štít – základné informácie

• Kežmarský štít má 2 558 m n. m., čo z neho robí šiesty najvyšší štít Tatier a jeden zo štrnástich štítov patriacich do Veľkej koruny Tatier.
• Kežmarský štít sa nachádza celý na slovenskej strane Tatier a na jeho vrchol nevedie žiaden značkovaný turistický chodník.
• Najpopulárnejším spôsobom zdolania Kežmarského štítu je výstup zo strany Huncovského sedla (2 307 m n. m.). Do sedla sa dá dostať tak zo Skalnatej doliny, ako aj z Huncovskej doliny. Oba varianty sú ohodnotené stupňom 0+/I v tatranskej klasifikácii a vyžadujú si odbočenie v správnom momente doľava z červeno značenej Tatranskej magistrály.
• Alternatívnym spôsobom zdolania Kežmarského štítu je výstup po hrebeni z Nižného sedla pod Svišťovkou. Do sedla sa dá dostať po červeno značenej Tatranskej magistrále – tak zo strany Skalnatého plesa, ako aj od Zeleného plesa. Variant bol ohodnotený stupňom I/II v tatranskej klasifikácii a práve táto cesta bude opísaná v tomto príspevku.
• Kežmarský štít je spojený s neďalekým Lomnickým štítom (2 634 m n. m.) hrebeňom Vidiel, ktorý je považovaný za jeden z najúžasnejších tatranských hrebeňov.
• Prvý zdokumentovaný výstup na Kežmarský štít uskutočnil David Frölich, gymnazista z neďalekého Kežmarku, v roku 1615. Autormi prvého zimného výstupu boli Švajčiar Günter Oskar Dyhrenfurth a Nemec Alfred Martin dňa 8. marca 1906.
• Treba pamätať na to, že v slovenskej časti Tatier je pohyb mimo vyznačených chodníkov vo všeobecnosti zakázaný a trestaný pokutami. Kvôli malému počtu strážcov parku pravdepodobnosť nie je veľká, ale vždy nejaká existuje.

Tatranské Matliare – Skalnatá chata

Z Krakova vyrážame okolo 7:00 hod. Dosť neskoro, ale momentálne je koniec júna a sú najdlhšie dni v roku. Je teda zámienka ísť výnimočne do Tatier relatívne vyspatý :D. Niečo pred 9:00 hod. zastavujeme na parkovisku v obci Tatranské Matliare, pri začiatku modrej turistickej značky. Určite je to vina neskorej hodiny, ale parkovisko je už veľmi plné. Parkovník nás smeruje na voľné miesto a za túto radosť si pýta 10 eur.

Treking začíname vo výške cca 900 m n. m. Z parkoviska ideme po modrej turistickej značke, ale už o pár minút neskôr odbáčame doľava a meníme značku na žltú. Ideme teraz plochým a širokým náučným chodníkom, ktorý vedie cez hustý les. Cca 200 metrov od rázcestia vychádzame na rozľahlú lúku s veľkým hotelovým komplexom „Hutník“. Následne sa po zdolaní asi kilometrového lesného úseku pred nami objavujú ďalšie budovy: Grand Hotel v Tatranskej Lomnici a schátraný barak, z ktorého sa vykľul pozostatok už neexistujúcej dolnej stanice lanovky na Skalnaté pleso.

V tomto momente meníme značku na zelenú a konečne začíname samotný výstup. Asi kilometer ideme lesnou cestou, až kým neprídeme k hornej stanici sedačkovej lanovky Buková hora. Zelená značka traverzuje vyrúbaný pás lyžiarskej zjazdovky a pokračuje ďalej po asfaltovej ceste. Značky na nej nás informujú, že z bezpečnostných dôvodov by sme mali chodiť po pravej strane cesty. Ľavá je totiž rezervovaná pre ľudí schádzajúcich zhora na bicykloch alebo na zvláštnych kolobežkách, ktoré sa tu dajú požičať. Výstup po asfaltke nie je špeciálne náročný. Väčšie problémy nám robí aktuálne počasie: je priam príšerne dusno!

Po prejdení cca 4,5 kilometra prichádzame k budove medzistanice kabínkovej lanovky (cca 1 173 m n. m.). Funguje tam reštaurácia „Štart“, patriaca silnej slovenskej spoločnosti Tatry Mountain Resorts (vlastník napr. lyžiarskeho strediska v Tatranskej Lomnici či na Chopku). Zaujímavé je, že názov objektu nie je náhodný. Reštaurácia totiž stojí na mieste, kde bol na začiatku 20. storočia umiestnený štart veľkej sánkarskej a bobovej dráhy. Používanie objektu bolo úplne ukončené až v roku 2004.

Za reštauráciou asfaltová cesta ustupuje kameňom a my začíname namáhavý výstup po lyžiarskej zjazdovke pozdĺž línie lanovky. S pribúdajúcimi metrami sa za našimi chrbtami zhmotňuje výhľad na Nízke Tatry a… na veľmi nízko zavesený mrak. Pozerám naň s nedôverou. Uveríte, že ešte včera všetky predpovede hlásili na dnes úplne jasno? Zelená značka od reštaurácie Štart na Skalnatú chatu je široká a pohodlná, ale zároveň dosť strmá. Na dvoch kilometroch tu musíme prekonať cca 600 metrový výškový rozdiel. Väčšinu času chodník vedie otvoreným terénom (po zjazdovke), aby až v horných partiách, a to len na chvíľu, zmizol medzi stromami.

Krátko pred 11:00 hod. sa hlásime v malej Skalnatej chate (1 751 m n. m.). V tejto výške nie sú výhľady už žiadne, totálne mlieko – to by bolo asi tak všetko z toho sľubovaného jasného počasia. Na chate jeme druhé raňajky a rozmýšľame čo ďalej. Vtedy mi prvýkrát napadne: a čo ak sa nám namiesto trápenia sa s veľkým mrakom podarí dnes vyjsť nad neho?

Skalnatá chata – Nižné sedlo pod Svišťovkou

Zo Skalnatej chaty pokračujeme vo výlete po červenej turistickej značke – Tatranskej magistrále. Len 300 metrov po opustení chaty sa hlásime pri Skalnatom plese. Je tu husto od ľudí. Niet sa čomu diviť, keďže sa nachádzame na jednom z najpopulárnejších miest v slovenských Tatrách. Jazero je dnes plné vody, čo v posledných rokoch nebola vôbec samozrejmosť. V dôsledku klimatických zmien a ničiacej ľudskej činnosti začalo totiž Skalnaté pleso periodicky vysychať. Vyvrcholením bol v tomto prípade 2. november 2021, kedy jazero zmizlo úplne.

Veľké množstvo turistov pri Skalnatom plese neprichádza odnikiaľ. Hneď pri jazere sa totiž nachádza rozmerná budova s reštauráciou, horským hotelom a predovšetkým prestupným nástupišťom visutej lanovky na Lomnický štít. Nad Skalnatým plesom sa týči charakteristická budova astronomického observatória, postaveného v rokoch 1940 – 1943.

Zo Skalnatého plesa ďalej kráčame po červeno značenej Tatranskej magistrále v smere do Nižného sedla pod Svišťovkou (2 023 m n. m.). Naša trasa vedie po starostlivo uloženom kamennom chodníku. Počiatočnú fázu zdolávame v obklopení kosodreviny. Po ľavej strane sa nám otvára výhľad na dolné časti Skalnatej doliny. Dolné, pretože horná časť doliny spolu s Lomnickým štítom zostáva zahalená mrakom. S narastajúcou výškou kosodrevina postupne ustupuje skalným lišajníkom. Chodník traverzuje kamenisté úbočie Huncovského štítu a následne pretína malú Huncovskú dolinu. Počas jasných dní sa z trasy naskytá zaujímavý pohľad na Dolinu Kežmarskej bielej vody a hrebeň Belianskych Tatier.

Úsek je relatívne mierny, preto nám jeho zdolávanie ide veľmi svižne. Na trojkilometrovej vzdialenosti získavame len 300 metrov prevýšenia a strmšie to začína byť až krátko pred sedlom. Blízkosť lanovky je citeľná: hustota ľudí na chodníku je oveľa väčšia, než býva zvykom v slovenských horách. Nuž čo, stále treba niekoho obiehať ;-).

Z Nižného sedla pod Svišťovkou (2 023 m n. m.; najvyšší bod Tatranskej magistrály) vyjdeme na neďaleký vrchol – Veľkú Svišťovku. Vrchol meria 2 038 m n. m. a je populárny medzi turistami. Tentokrát sa na nás usmieva šťastie: mrak sa útržkovito rozchádza a ukazuje nám pekný výhľad na intenzívne zelenú dolinu a hrebeň Belianskych Tatier. Na Veľkej Svišťovke si dávame krátku gastronomickú pauzu. Treba sa dobiť, veď o chvíľu začíname vrcholové stúpanie!

Mimochodníková etapa: Nižné sedlo pod Svišťovkou – Kežmarský štít

Pár minút pred 13:00 hod. začíname najvzrušujúcejšiu časť nášho výletu – mimochodníkový úsek z Nižného sedla pod Svišťovkou na Kežmarský štít. Cesta má cca 1,5 kilometra a vyžaduje si prekonanie 550 metrového výškového rozdielu. Podľa sprievodcu Veľká koruna Tatier od Andrzeja Marcisza je náročnosť variantu ohodnotená na I/II v tatranskej stupnici (pričom treba pamätať na to, že náročnosť cesty sa posudzuje podľa jej najťažšieho miesta).

Na počiatočnom úseku výstupu vystúpime na nevýraznú Rakúsku kopu a potom zostúpime do Rakúskej priehyby. Prvý kilometer po opustení chodníka hrebeň stúpa relatívne mierne a nespôsobuje väčšie navigačné problémy. Cesta je dobre viditeľná a stráca sa len občas pri prechodoch cez väčšie skalné sutiny.

Cca pol hodiny po opustení sedla, zhruba vo výške 2 200 m n. m., miznú posledné trsy trávy a hrebeň sa stáva výrazne strmším. Začíname veľmi príjemné a uspokojivé lezenie. Obzvlášť zaujímavým momentom je úsek exponovaného hrebeňa. Najnáročnejším úsekom je malá skalná stienka (to je ten moment I/II, cca 2 250 m n. m.), na zdolanie ktorej sa už zídu základné lezecké zručnosti.

Posledná časť hrebeňového výstupu vedie cez veľké skalné rumovisko. Chodník už v tejto fáze nečakajte – každý z nás si priebežne vyberá také varianty, aké sa v danom momente zdajú najrozumnejšie. Podľa môjho subjektívneho pocitu si výstup vyžaduje ostražitosť a koncentráciu, ale nie je náročný. Navigačne cesta tiež nespôsobuje žiadne problémy – treba proste ísť nahor. Avšak pri plánovaní takýchto výletov treba mať vždy na zreteli, že lezenie v spleti veľkých granitových balvanov je oveľa časovo náročnejšie než kráčanie po štandardnom chodníku.

Kameň za kameňom, balvan za balvanom… a máme to! Cca o 14:30 hod., zhruba hodinu a pol po opustení Nižného sedla pod Svišťovkou, zdolávame Malý Kežmarský štít (2 513 m n. m.). A tu začína mágia. Vychádzame nad mrak a od tejto chvíle sa môžeme kochať neskutočným výhľadom na páperový koberec. Načo lietať lietadlom, keď sa dá ísť do hôr? Z Malého Kežmarského štítu je to už len na skok k hlavnému cieľu nášho výletu. Posledných pár chytov… a je to! Cca o 14:45 zdolávame Kežmarský štít (2 558 m n. m.)!

Pri ideálnych podmienkach sa z Kežmarského štítu naskytá zaujímavá panoráma na blízky Lomnický štít a hrebeň Vidiel. Pre nás sú tieto body dnes zahalené, ale nemáme dôvod sa sťažovať. Lezenie na Kežmarský štít sa ukázalo ako fantastické dobrodružstvo a mohutný koberec mrakov na mňa robí neskutočný dojem. Na vrchole teda oddychujem naplnený vďačnosťou a horskou satisfakciou.

Návrat do Tatranských Matliarov cez Chatu pri Zelenom plese

Zostup späť do Rakúskej priehyby nám tiež trvá cca hodinu a pol. Vraciame sa na červeno značenú Tatranskú magistrálu, ale tentokrát si volíme smer na Zelené pleso. Zostupujeme širokým a pohodlným chodníkom, klesajúcim v serpentínach do Doliny Kežmarskej bielej vody. Náročnejšie to je len na chvíľu vo výške cca 1 700 m n. m. Chodník sa na moment stáva strmším a šmykľavejším. Tento úsek bol navyše zabezpečený reťazami. Napriek čoraz tmavším mrakom vyzerá dolina úžasne.

Všade okolo je to neuveriteľne idylické a intenzívne zelené. Pri samotnom Zelenom plese (1 545 m n. m.) sa hlásime okolo 18:30 hod. Je to jedno z najkrajších morénových jazier v Tatrách a svoj názov vďačí intenzívne tyrkysovému odtieňu vody. Pri dobrej viditeľnosti sa od plesa dá obdivovať v celej kráse 900-metrová južná stena Malého Kežmarského štítu („najúžasnejšia stena Tatier“).

Využívajúc dlhý deň, doprajeme si krátky odpočinok v neďalekej chate. Následne si volíme žltú turistickú značku, ktorá vedie dnom doliny. Kilometre tu utekajú rýchlo, pretože táto trasa je vlastne široká, spevnená cesta. Po cca šiestich kilometroch odbáčame doprava za modrými značkami. Kráčame ešte tri kilometre lesným chodníkom a okolo 21:00 hod. prichádzame do Tatranských Matliarov. Asi vás neprekvapí, že na parkovisku ostalo už len naše auto ;-).

Dátum výletu: 23. júna 2024

Štatistiky výletu: 24 km, 1680 metrov výškový rozdiel

Ďakujem za čas venovaný prečítaniu môjho príspevku! Ak chcete mať prehľad o novom obsahu, pozývam vás sledovať ma na Facebooku a Instagrame! Budem vďačný za každý like, komentár a zdieľanie. Ak považujete môj obsah za hodnotný a chcete ma podporiť, pozývam vás pozvať ma na virtuálnu kávu na buycoffee.to.

Mapa výletu

Bibliografia

• Marcisz Andrzej, Wielka Korona Tatr, Wydawnictwo Bezdroża, Wydanie II, 2021
• Nyka Józef, Nyczanka Monika, Tatry Słowackie, Wydawnictwo Trawers, Wydanie XII, Latchorzew 2022.