Jotunheimen – sprievodca najvyššími horami Nórska

Jotunheimen je najvyššie pohorie v Nórsku a na celom Škandinávskom polostrove. Nájdete tam množstvo prekrásnych dolín, malebných jazier a impozantných ľadovcov. Spolu s partiou priateľov sme sa rozhodli vybrať do tohto pohoria na týždňový trekking v júli 2024. Počas tejto cesty sme prešli vyše 120 kilometrov, kempovali sme na úchvatných miestach, kúpali sa v ľadových riekach a mali sme možnosť zažiť celú paletu rôznych poveternostných podmienok. V tomto článku sa pokúšam zhrnúť všetky najdôležitejšie všeobecné informácie o Jotunheimen a v nasledujúcich príspevkoch detailne popíšem naše dobrodružstvá na severe Európy. Srdečne vás pozývam na čítanie!

Obsah

• Geografia Jotunheimen v skratke
• Vznik Jotunheimen
• Človek v Jotunheimen
• Príroda Jotunheimen
• Jotunheimen – turistické chodníky
• Kempovanie v Jotunheimen
• Jotunheimen – horské chaty
• Jotunheimen – prístup
• Jotunheimen – rámcový plán expedície

Geografia Jotunheimen v skratke

• Jotunheimen leží v južnej časti Škandinávskych vrchov, ktoré pokrývajú značnú časť Škandinávskeho polostrova.
• V Jotunheimen sa nachádza dvadsaťdeväť najvyšších štítov Nórska, vrátane toho najvyššieho – Galdhøpiggen (2 469 m n. m.).
• Jotunheimen sú hory rozprestierajúce sa na obrovskej ploche 3 500 km² (pre porovnanie – rozloha celých Tatier je 800 km²).
• Malebné formy reliéfu, ktoré dnes môžeme v Jotunheimen obdivovať, vznikli v dôsledku erozívnej činnosti ľadovca počas poslednej doby ľadovej. Práve ľadovec vytvaroval mohutné doliny v tvare U, morény a rozsiahle panvy (neskôr zaplavené jazerami, ktoré dnes pôsobia takým veľkým dojmom).
• Ľadovcov je v Jotunheimen veľa a dosahujú skutočne impozantné rozmery, pričom dolná hranica ich výskytu miestami klesá až do výšky 1 600 m n. m. Miestne ľadovce, na rozdiel od alpských, netvoria jeden kompaktný jazyk, ale namiesto toho sa svojím mohutným telom rozliezajú na všetky svetové strany. Takýto typ ľadovcov nazývame plošnými ľadovcami.
• Večného ľadu je v Nórsku zatiaľ dostatok, ale treba pamätať na to, že aj tu, na severe, je citeľný problém klimatických zmien. Pre potreby tohto článku sa mi podarilo dopátrať k údajom, z ktorých vyplýva, že od roku 2006 do roku 2022 sa plocha nórskych ľadovcov zmenšila až o 13,5 %. Dosť, však?
• Pohorie Jotunheimen sa nachádza cca 250 km severne od Osla a cca 350 km východne od Bergenu.

Vznik Jotunheimen

Škandinávske vrchy a spolu s nimi aj Jotunheimen patria k najstarším pohoriam v Európe, a možno aj na svete. Boli vyzdvihnuté počas kaledónskeho vrásnenia, čiže pred zhruba 400 miliónmi rokov v dôsledku udalostí spôsobených zrážkou dvoch pravekých kontinentov: Baltiky a Laurentie. Škandinávske vrchy vtedy tvorili súčasť mohutného horského reťazca, ktorého pozostatky sa dnes nachádzajú aj v Škótsku (Grampiany, Kaledónske vrchy), Spojených štátoch (severovýchodné Apalačské vrchy) alebo na východných pobrežiach Grónska. Tento reťazec mohol byť dlhý až 6 000 kilometrov a vo svojich najvyšších bodoch mohol prevyšovať dnešné Himaláje.

Počas nasledujúcich 50 miliónov rokov boli Škandinávske vrchy úplne zvetrané a územie dnešného Nórska sa stalo rovnou pláňou. Krajinu spestrili len tu a tam roztrúsené masy tvrdých, voči erózii odolných hornín – hlavne kremeňa a gabra. Práve tieto skaly tvoria dnes okrem iného aj pohorie Jotunheimen. Škandinávske vrchy v dnešnej podobe vznikli v paleogéne (pred 66 – 23 miliónmi rokov) v dôsledku ďalšieho tektonického zdvihu. V jeho dôsledku boli veľké fragmenty erodovanej pláne vyzdvihnuté do značných výšok. A ktorý fragment príroda vyzdvihla najvyššie? No predsa Jotunheimen.

Keď pôjdete do hôr Jotunheimen, pozorne sa pozerajte na meniacu sa krajinu za oknom. Terén stúpa rovnomerne, nenápadne, akoby mimochodom. Neexistujú žiadne prudké zlomy alebo náhle zmeny výšky. Skrátka, do výšky vyzdvihnutá pláň. A z tejto pláne zrazu, akoby nič, vyrastá mohutná skalná masa – Jotunheimen.

Človek v Jotunheimen

Hoci najstaršie stopy človeka v Jotunheimen pochádzajú z roku 2000 pred n. l., po väčšinu času sa sem odvážili len miestni poľovníci a pastieri. Skutočný prieskum pohoria sa začal až na začiatku 19. storočia. V roku 1813 sem zavítal nórsky botanik Christen Smith. Už vtedy preskúmal mnoho nórskych pohorí, ale práve Jotunheimen považoval za miesto s najväčšou rozmanitosťou rastlín v celej krajine. Po Smithovi prichádzali do Jotunheimen ďalší vedci a turisti. V roku 1820 sem dorazili dvaja uznávaní geológovia – Christian Boeck a Baltazar Mathias Keilhau. Učenci prešli a opísali celé oblasti dovtedy neznámych území a ich expedícia sa do histórie zapísala ako „objavenie Jotunheimen“. V roku 1850 miestni horolezci Steinar Sulheim, Ingebrigt N. Floren a Lars Arnesen uskutočnili prvý výstup na najvyšší štít pohoria, Galdhøpiggen.

Milovníkom Jotunheimen (a majiteľom rozsiahlych pozemkov v tomto regióne) bol aj Thomas Heftye, nórsky nadšenec prírody, z ktorého iniciatívy v roku 1868 vznikol Nórsky turistický spolok (DNT). Heftye sa stal prvým predsedom DNT a túto funkciu zastával až do svojej smrti v roku 1886. Jotunheimen bolo od začiatku jednou z priorít združenia. V roku 1874 bol v tomto pohorí vyznačený prvý turistický chodník vedúci z Memurubu do Bessheimu. V roku 1980 bol s cieľom ochrany miestnej prírody založený Národný park Jotunheimen. Rozprestiera sa na ploche 1145 km² (zahŕňa teda cca 1/3 plochy celého pohoria).

Názov „Jotunheimen“ („Dom obrov“) pochádza od Jotunheim – mýtickej krajiny obrov, prítomnej v staroseverských vierach. Toto označenie sa začalo používať dosť neskoro, až v roku 1862 vďaka nórskemu básnikovi Aasmundovi Olavssonovi Vinjemu. Zdá sa mi, že táto asociácia sama o sebe veľa hovorí o krajine Jotunheimen. Mne osobne toto pohorie pripomínalo Skyrim. Verte alebo nie, ale počas niektorých úsekov trekkingu som bol naozaj presvedčený, že na mňa z jednej alebo druhej strany každú chvíľu vyletí drak a v ušiach mi zaduní známe „Dovahkiin, Dovahkiin naal ok zin los vahriin…“.

A keďže každý z nás má rád slovenské alebo poľské akcenty, našiel som jeden aj pre vás! Ukazuje sa, že predtým, ako sa zaužíval názov „Jotunheimen“, existovala forma „Jotunfjeldene“ („Obrie hory“). Tento názov vymysleli Boeck a Keilhau počas svojej slávnej expedície v roku 1820. V ich prípade však inšpiráciou neboli staroseverské viery, ale… Krkonoše, známe vtedy pod nemeckým názvom Riesengebirge (čo v preklade znamená práve „Obrie hory“).

Príroda Jotunheimen

Vegetačné pásma v Jotunheimen vyzerajú úplne inak ako vo všetkých horách, po ktorých som doteraz chodil. Predovšetkým, vysoká vegetácia tu zaniká už vo výške cca 1000 – 1200 m n. m. So stromami sme sa teda rozlúčili už v prvý deň nášho trekkingu. Vo výške od cca 1000 do maximálne 1400 m n. m. sa rozprestiera pásmo tundry. Je to oblasť porastená rozmanitými druhmi tráv, machov, kvetov a prípadne nízkych kríkov. A čo je nad tundrou? Nuž, nad tundrou nájdete už len všadeprítomné skaly a ľadovce. Krajina Jotunheimen je teda dosť surová, ale či práve nehľadáme takúto estetiku, keď sa vyberáme na sever?

V Jotunheimen môžete stretnúť skutočné soby! My sme mali to šťastie až dvakrát. Počas trekkingu na Besseggen sme narazili na chovné stádo, zjavne zvyknuté na prítomnosť ľudí, umiestnené na tomto mieste – ako predpokladám – nie náhodou. Druhýkrát, tentoraz už na divé stádo sobov, sme narazili jedného večera počas kempovania v okolí chaty Spiterstulen. Okrem toho možno v Jotunheimen natrafiť aj na polárne líšky alebo losy. Tieto zvieratá sa nám však naživo stretnúť nepodarilo.

Jotunheimen – turistické chodníky

V národnom parku Jotunheimen majú turisti k dispozícii cca 800 kilometrov chodníkov, označených červeným písmenom „T“. Keďže v parku prakticky nie sú stromy, tieto označenia treba hľadať najčastejšie na kameňoch (niekedy na špeciálne navŕšených kamenných mužíkoch). S frekvenciou značenia je to rôzne: niekedy sú všadeprítomné, inokedy sa musíte pri ich hľadaní trochu posnažiť.

Pre potreby trekkingu v Jotunheimen stojí za to predefinovať si v hlave to, čo rozumieme pod pojmom „chodník“. Tunajšie trasy majú totiž ďaleko od pohodlných, profilovaných ciest, ktoré poznáme z túr po Tatrách či Beskydách. Chodníky v Jotunheimen vedú do veľkej miery cez náročný, kamenistý a podmáčaný terén. Nečudujte sa ani tomu, ak budete musieť na trase prejsť cez dravú rieku, obísť rozsiahle mokrade alebo zrazu skončíte po členky v bahennej kaluži. Jedným slovom: outdoor v tej najkrajšej podobe.

Patrím skôr k tým ľuďom, ktorí po horách chodia svižne a zvyčajne výrazne predbieham časy uvádzané na mapách alebo tabuliach. Počas nášho týždňového trekkingu v Jotunheimen sme však prakticky každý úsek prešli oveľa pomalšie, než by naznačovali suché údaje: kilometre a množstvo nastúpaných metrov. Jotunheimen možno nie sú najvyššie hory sveta, ale verte mi – učia pokore.

Kempovanie v Jotunheimen

V súvislosti s kempovaním v Jotunheimen je najdôležitejšou informáciou to, že stavanie stanov je povolené všade pod podmienkou, že miesto bivaku zanecháme v takom stave, v akom sme ho našli. Táto krásna zásada platí v celom Nórsku. Ako to však už pri pravidlách býva, existuje aj pomerne dôležitá výnimka. Je totiž zakázané stanovať v okruhu 1 km od turistických chát. O čo ide? Nuž, o peniaze. Turistické chaty v Jotunheimen disponujú niečím ako „výhradným právom“ na organizovanie nocľahu na svojom území. Ak by sme sa teda nevyhnutne chceli utáboriť blízko chaty, budeme musieť zaplatiť poplatok za kempingové miesto podľa cenníka platného pre danú lokalitu.

Veľkým plusom kempovania v Jotunheimen je neobmedzený prístup k pitnej vode: jazerá a rieky sú prakticky všade. Voda je navyše krištáľovo čistá, preto si podľa môjho názoru vo väčšine prípadov nevyžaduje žiadnu filtráciu.

Široký prístup k jazerám a riekam uľahčuje aj udržiavanie osobnej hygieny. Hoci v tomto vás musím varovať – táto voda je naozaj studená. Mimochodom, pri umývaní sa „v prírode“ treba pamätať na používanie biologicky rozložiteľných prostriedkov, ktoré neškodia životnému prostrediu (my sme používali niečo takéto).

V národnom parku Jotunheimen je zakázané zakladať ohne. Dokonca aj keby to bolo legálne, pre nedostatok dreva si to ani neviem predstaviť. Na varenie sme preto používali plynové kartuše a turistické variče na tuhé palivo. A čo bolo v menu? V mojom prípade lyofilizované jedlá značky Hummy, Martinine ovsené kaše s proteínovým práškom, kuskus so sójovým granulátom a pestom, tortilly s konzervovanými makrelami, tvrdý syr, ovocný nápoj, klobásky a veľa čokolády.

Čo sa týka počasia, na výlet do Jotunheimen odporúčam zobrať si termoprádlo, páperovú bundu a množstvo iného teplého oblečenia. Počas nášho júlového výletu sa teplota v dolinách pohybovala od niekoľkých do vyše desiatich stupňov Celzia. Cez deň bolo počasie zväčša príjemné, ale večer sa ochladilo tak, že som mal občas potrebu obliecť si na seba až štyri rôzne vrstvy. Spával som v syntetickom spacom vaku s komfortnou teplotou na úrovni -1.

V mnohých dolinách v pohorí Jotunheimen nie je signál, preto je dobrým nápadom vybaviť sa pred cestou vysielačkami. My sme mali dve takéto zariadenia. Keďže sme väčšinu času prechádzali hory Jotunheimen v dvoch tímoch, jedna vysielačka pripadala na jednu podskupinu.

Jednou z najmagickejších vecí, ktorú sme v Jotunheimen zažili, bola tamojšia dĺžka dňa. Slnko v júli vychádzalo okolo štvrtej hodiny a zapadalo o 23. hodine. Čo iné robiť, len celý deň chodiť po horách…

Jotunheimen – horské chaty

V Jotunheimen sa nachádza dobre rozvinutá sieť turistických chát, prevádzkovaných Nórskym turistickým spolkom (DNT) alebo súkromníkmi (ako napríklad obľúbená Spiterstulen). Sú to spravidla veľké objekty s mnohými lôžkami, dobre vybavenými reštauráciami a teplou sprchou. Väčšina chát disponuje aj vlastným kempingovým ihriskom. V nórskych chatách platí zvyk vyzúvania topánok a ich odkladania na špeciálne vyhradenú poličku pri vchode.

Každá chata prevádzkuje obchodík so sladkosťami a suvenírmi. Čo sa týka tamojších cien, mám dojem, že sú vysoké, ale nelíšia sa od cien v bežných obchodoch tak drasticky, ako je to v našich horských chatách. Napríklad bežná čierna káva stála od 35 do 45 nórskych korún [cca 3 – 4 eurá]. Ceny nocľahov uvádzať nebudem, pretože takéto informácie sa aj tak rýchlo dezaktualizujú. Môžem vás však uistiť, že ak niekto plánuje návštevu Jotunheimen spojenú so spaním v chatách, určite to nebude rozpočtový výlet.

Nórsko je krajina s veľmi vysoko rozvinutými bezhotovostnými platbami – platobné terminály nájdete doslova v každej chate.

Jotunheimen – prístup

Štartovacím a konečným bodom nášho trekkingu po pohorí Jotunheimen bolo Gjendesheim, veľmi obľúbené miesto pri malebnom jazere Gjende. Dostali sme sa tam priamo z Osla komfortným autobusom spoločnosti Nor-Way Bussekspress. Lístok stojí cca 35 eur a je možné ho zakúpiť online. Cesta trvá cca 4,5 hodiny. Podľa stavu k júlu 2024 bus z Osla do Gjendesheimu odchádza denne o 8:05 a na miesto prichádza o 13:00. Spiatočný autobus odchádza o 14:00 a v Osle je o 18:35. Počas cesty autobus zastavuje na autobusovej stanici v malom mestečku Fagernes.

Po jazere Gjende pravidelne premáva trajekt z Gjendesheimu do dvoch turistických chát: Memurubu a Gjendebu. V júli 2024 stálo cestovné z Memurubu do Gjendesheimu 240 nórskych korún (cca 20 eur).

Jotunheimen – rámcový plán expedície

• Deň I: Gjendesheim – Besseggen – Besshø (2 258 m n. m.) a prvý tábor na lúke pri jazere Bessvatnet [18,3 km, 1700 m prevýšenie]
• Deň II: prechod z tábora pri jazere Bessvatnet do okolia chaty Glitterheim [22 km, 680 m prevýšenie]
• Deň III: nútený deň odpočinku kvôli veľmi intenzívnemu dažďu
• Deň IV: trekking na Glittertind (2 452 m n. m.), druhý najvyšší štít Nórska a zostup do okolia chaty Spiterstulen [19,5 km, 1150 m prevýšenie]
• Deň V: popoludňajší výstup na Galdhøpiggen (2 469 m n. m.), najvyšší štít Nórska a večerný zostup [15 km, 1580 m prevýšenie]
• Deň VI: trekking z okolia chaty Spiterstulen cez Leirvassbu, popri jazere Langvatnet do doliny Storådalen [30 km, 620 m prevýšenie]
• Deň VII: trekking v hustom daždi k chate Memurubu [14,4 km, 510 m prevýšenie]
• Deň VIII: plavba trajektom cez jazero Gjende z Memurubu do Gjendesheimu

Keď sa vyberáte na expedíciu do hôr, akými je Jotunheimen, pamätajte na to, že musíte byť flexibilní. V našom prípade bolo naplánovaných kilometrov oveľa viac, než tých, ktoré sa reálne podarilo prejsť. V realizácii všetkých zámerov nám zabránili nielen náročnejšie podmienky na chodníkoch, než sme predpokladali, ale predovšetkým veľmi premenlivé poveternostné podmienky. Počas nášho výletu sa dni s bezoblačnou oblohou a prekrásnou viditeľnosťou striedali s mohutnými lejakmi. Počas plánovania expedície preto odporúčam stanoviť si určité priority, pri ktorých realizácii ste ochotní prípadne upustiť od iných bodov programu. Pre nás boli najdôležitejšie dva najvyššie štíty Nórska: Glittertind a Galdhøpiggen. Vďaka prispôsobeniu pôvodne plánovanej trasy aktuálnym poveternostným podmienkam v Jotunheimen sa nám podarilo oba tieto štíty zdolať v krásnych podmienkach. A to isté prajem aj vám!

Ďakujem za venovaný čas pri čítaní môjho príspevku! Ak chcete byť v obraze s novým obsahom, pozývam vás sledovať ma na Facebooku a Instagrame! Budem vďačný za každé „páči sa mi to“, komentár a zdieľanie. Ak považujete môj obsah za hodnotný a chcete ma podporiť, pozývam vás na virtuálnu kávu na buycoffee.to.