Na zdolanie Hoher Dachsteinu budem spomínať ako na jednu z najťažších horských výziev spomedzi tých, pred ktorými som mal doteraz možnosť stáť. Pätnásť hodín fyzickej aktivity, 2200 metrov výškového rozdielu (z čoho 1200 metrov lezenia tromi prepojenými via ferratami), prechod cez ľadovec a západ slnka sledovaný z terasy alpskej chaty… a to všetko v jeden deň, 3. augusta 2022. Pozývam vás na reportáž z môjho neuveriteľného dobrodružstva na najvyššom vrchole masívu Dachstein!
Obsah
- Hoher Dachstein – praktické informácie
- Z kempingu v Ramsau na via ferratu Anna
- Super Via Ferrata – vyčerpávajúce, ale s nutnou dávkou satisfakcie
- Hoher Dachstein – výstup na vrchol
- Hoher Dachstein – cesta cez ľadovec a zostup do Ramsau
- Mapa trasy
Hoher Dachstein – praktické informácie
Dachstein je mohutný vápencový masív umiestnený v strednom Rakúsku, na hranici dvoch spolkových krajín – Štajerska (Steiermark) a Horného Rakúska (Oberösterreich). Jeho najvyššia kulminácia, Hoher Dachstein, meria 2 995 m n. m., čo ju robí druhým najvyšším vrchom celých Severných vápencových Álp!
V horných partiách masívu Dachstein sa vyskytujú najvýchodnejšie vysunuté alpské ľadovce – najväčšie z nich sú Hallstätter Gletscher, Großer Gosaugletscher a Schladminger Gletscher. Bohužiaľ, kvôli postupujúcemu otepľovaniu klímy sa ľadovce Dachsteinu systematicky zmenšujú. Odhaduje sa, že ak sa negatívny trend nezastaví, zmiznú úplne v priebehu najbližších 80 rokov. Našťastie, na území ľadovcov, ktoré sú súčasťou lyžiarskeho strediska, sa v súčasnosti podnikajú rozsiahle ochranné opatrenia. Okrem toho, severozápadná časť masívu je chránená prírodnou rezerváciou a celá kultúrna krajina regiónu bola v roku 1997 zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Horská turistika sa v regióne Dachsteinu pestuje už takmer 200 rokov! Prvý historický výstup na Hoher Dachstein uskutočnil Peter Gappmayr v roku 1832. V roku 1843 tu Friedrich Simony vybudoval prvú ferratu na svete.
Pred odchodom do masívu Dachstein som sa dočítal, že je to jeden z najpopulárnejších rakúskych horských regiónov. Po návrate vás však môžem upokojiť – hoci na poslednej, vrcholovej via ferrate sme skutočne stretli celkom dosť ľudí, generálne tu davy neboli. Slovom, každý turista, ktorý bol niekedy v auguste v Tatrách, má úplne inú predstavu o tom, čo sú to „prepchaté hory“.
Tento príspevok bude o zdolaní Hoher Dachsteinu z južnej strany cez Super Via Ferratu. Je to v skutočnosti spojenie až troch via ferrát s rôznou úrovňou náročnosti – Anna Klettersteig, Johann Klettersteig a Schulteranstieg, ktorými musíte celkovo prekonať až 1200 metrov výškového rozdielu! Pre poriadok treba dodať, že na Dachstein vedú aj alternatívne cesty zo severnej strany (od Hallstattu) a západnej (od Gosau). Na zdolanie Super Via Ferraty sa vyžaduje dobrá kondícia, odolnosť voči veľkej expozícii a správna výstroj (sedací úväz, tlmič pádov a prilba).
Najpopulárnejším počiatočným bodom pre výlety na Hoher Dachstein je dolná stanica lanovky Dachsteinbahn v mestečku Ramsau am Dachstein, položená vo výške cca 1700 m n. m. Je s ňou len jeden problém – vedie k nej alpská súkromná cesta Dachsteinstraße, ktorej prejazd stojí až… 20 eur. Zadarmo prejdú len klienti lanovky (lístok vybratý pri vjazdových bránach na cestu si vtedy musíte povinne potvrdiť v hornej stanici). Donedávna bola cesta dostupná bez poplatkov aj pre držiteľov Sommercard Schladming-Dachstein, od roku 2021 však už táto možnosť neexistuje. Je to výsledok nejakého komplikovaného súdneho sporu medzi majiteľmi lanovky a obcou Ramsau – nuž, zrejme horská tvrdohlavosť nie je len na našom piesočku 😄. Alternatívou sú regionálne autobusy – jazdia však až od 7.-8. hodiny, pretože, ako povedala majiteľka nášho kempingu, „o 6. u nich všetci ešte spia“. Z dvoch vízií: ďalších 700 metrov prevýšenia alebo nutnosť zaplatiť 20 eur za prejazd 6-kilometrovým úsekom sa strašnejšia zdala tá druhá. Rozhodnutie teda padlo – útočíme na Hoher Dachstein priamo z kempingu v Ramsau, z výšky 1000 m n. m., ahoj dobrodružstvo!
Z kempingu v Ramsau na via ferratu Anna
Budíček o 6:00, rýchla káva, instantná polievka a už o 6:45 s plnými batohmi opúšťame areál kempingu (cca 1000 m n. m.). Morálka, ako vždy ráno – dosť priemerná. Humor však zlepšuje počasie – bezoblačná obloha a páliace slnko veštia, že predpovede sa splnili a čaká nás prekrásny horský deň.
Vyberáme si trasu s názvom Dureggrundweg. Prvé dva kilometre prekonávame po relatívne plochom teréne, idúc trasou vedúcou pozdĺž cesty L711. Po príchode k reštaurácii Dachsteinruhe sa chodník stáča mierne doprava a pokračuje ďalej pastierskou poľnou cestou. O niečo ďalej sa na našej trase objavujú prvé kravy – čím by to bolo putovanie po alpských chodníkoch bez nich? Cesta sa náhle krúti doprava, cik-cakom ostro stúpa nahor, začíname výstup. Kravy sa na nás naopak pozerajú ľahostajne, akoby sa chceli opýtať „na čo sa ty človeče tak trápiš?“.
Po piatich kilometroch pochodu sa hlásime pri chate Glös-Alm, položenej pri Dachsteinstraße (výška cca 1500 m n. m.), ale na dlhšie pauzy ešte nie je čas. Rýchlo odbočujeme doľava, aby sme po krátkom pochode poľnou cestou zvolili už chodník vedúci k chate Dachsteinsüdwandhütte. Podklad sa na istý čas stáva kamenistejším (najmä v úseku, kde treba prejsť naprieč korytom vyschnutého potoka). Onedlho sa však vraciame na horskú pastvinu a úmornými cik-cakmi naberáme ďalšie metre prevýšenia. Týmto spôsobom po niekoľkých minútach dosahujeme malebný vrchol Schönbühel (1830 m n. m.). Miesto sa ukazuje ako neuveriteľne idylické: pred nami, čoraz bližšie, masív Dachsteinu, ktorý nás trochu ohromuje svojou veľkosťou, za nami naopak – mimoriadne široká panoráma na blízke Nízke Taury (Niedere Tauern) a najvyššie pásmo rakúskych Álp – Vysoké Taury (Hohe Tauern). V strede lúky stojí lavička, na ktorú by bol hriech si nesadnúť a nedať si prestávku. Tak to napokon aj robíme, najmä keď máme v nohách už 800 metrov prevýšenia.
Chata Dachsteinsüdwandhütte sa nachádza vo výške 1871 m n. m. Tam sa tiež nezdržiavame – značka nás totiž informuje, že k začiatku Anna Klettersteig máme ešte pol hodiny. Stojí za to zdôrazniť, že z chaty si môžete zvoliť aj alternatívnu trasu – takú, ktorá vás dovedie priamo na štart Johann Klettersteig (variant, pri ktorom sa vynecháva Anna). My sa však chceme popasovať s celou Super Via Ferratou – o žiadnom odpusťaní nemôže byť ani reči! Na moje rozčarovanie však chodník vedie ostro nadol – Anna Klettersteig začína svoj beh až 100 metrov pod úrovňou chaty! Škoda, strácať výšku v takomto momente je trochu frustrujúce.
Super Via Ferrata – vyčerpávajúce, ale s nutnou dávkou satisfakcie
O 9:45, po troch hodinách pochodu, sa hlásime na štarte Anna Klettersteig, prvého etapu Super Via Ferraty. Rýchlo si nasadzujeme prilbu, rukavice a úväz s tlmičom pádov a púšťame sa do diela. V tejto fáze musíme prekonať 300 metrov výškového rozdielu. Obtiažnosť dosahuje úroveň D (v mierke od A po F), väčšina sa však pohybuje okolo B-B/C. Napriek predchádzajúcim ambicióznym plánom používať na chyty hlavne skalu – veľmi hojne využívam oceľové lano. Martyna ide vpredu. Potvora sa dobre šplhá, preto mi rýchlo mizne z očí; za mnou sa naopak zhmotňuje dvojica, ktorá sa po ferrate pohybuje mimoriadne zručne. Chvíľu ich brzdím, ale nakoniec nachádzam miesto, kde sa môžeme bezpečne vyhnúť. Poďakujú a sympaticky sa pýtajú, odkiaľ sme. Mimochodom – obaja vyzerajú, akoby mali na krku už aspoň šesťdesiatku, a po skale si vykračujú ako kamzíky – pri takýchto ľuďoch človek hneď naberá pokoru.
Via ferrata Anna Klettersteig nás vyviedla na vrchol Mitterstein (2097 m n. m.), ktorý je uzlovým bodom odchádzajúcim z hlavného masívu Dachsteinu. Krátka pauza, jedlo a letíme ďalej – Johann čaká. Podľa internetového sprievodcu si treba na zdolanie Anny vyhradiť 2 hodiny; nám sa to podarilo za 1 hodinu 40 minút. Cítime z toho ľahkú satisfakciu – nie je to zlé! (najmä preto, že to bol čas, keď sme robili svoje prvé kroky v lezení). Z vrcholu Mittersteinu sa vydávame po dobre označenom chodníku, ktorý spája koniec Anny so začiatkom Johanna. Na tomto mieste odporúčam obzvlášť pozorne pozerať pod nohy. Trasa je totiž plná malých droliacich sa kamienkov, na ktorých sa mimoriadne ľahko pošmyknete.
Asi pol hodiny chôdze a hlásime sa na štarte Johann Klettersteig, ktorá je považovaná – či už z technického alebo kondičného hľadiska – za jednu z najnáročnejších rakúskych ferrát. Johann Klettersteig začína vo výške cca 2200 m n. m. a končí na 2730 m n. m., čo znamená, že na celej ceste prekonávame až 540 metrov výškového rozdielu! Najťažším technickým úsekom je previs nachádzajúci sa hneď na začiatku cesty, ohodnotený ako D/E. Toto miesto si skutočne vyžaduje použitie veľkej sily, ale je natoľko krátke, že jeho prejdenie nám nespôsobuje väčšie problémy. Johann na mňa robí oveľa lepší dojem ako Anna – trasa je zaujímavejšia, ľahšie sa mi chytá správny rytmus a expozície sú priam neuveriteľné. Za zvláštnosť tejto ferraty by som považoval veľmi veľké množstvo úplne vertikálnych stien. Pohybujeme sa po nich po železných kolíkoch, stúpajúc takmer ako po rebríku.
Je ťažké zabudnúť na pocit, ktorý ma sprevádzal pri dosiahnutí vrcholu Dachsteinwarte (2 730 m n. m.), ktorý završuje ferratu Johann. Je to niečo ako spojenie satisfakcie, úľavy, čistej radosti, slobody a naplnenia. Fyzicky to bolo ťažké, ale dokázali sme to! Opäť, výhradne silou vlastnej vôle a vlastných svalov, sme sa nahlásili na ľadovci! Čas máme mimochodom celkom dobrý – ferratu Johann sme zdolali za 2,5 hodiny, zatiaľ čo internetový sprievodca radil rezervovať si na tento účel až 3 hodiny. Spokojní ideme k chate Seethalerhütte, umiestnenej na Dachsteinwarte, a tam si dávame chvíľu pauzu. Na terase stretávame dvojicu, ktorú sme púšťali na Anne – obaja nám veľmi nadšene gratulujú k dokončeniu Johanna. Všímame si tiež… ratraky. Ukazuje sa, že Rakúšania ratrakujú ľadovec aj v auguste, aby turistom uľahčili presun od hornej stanice lanovky k chate, v ktorej práve sedíme. Prestávka však nemôže byť príliš dlhá – blíži sa 15. hodina a hlavný cieľ výletu je stále pred nami.
Hoher Dachstein – výstup na vrchol
Poslednou etapou Super Via Ferraty je Schulteranstieg. Je to najjednoduchší úsek – počiatočný nástup je ohodnotený ako B/C, zvyšok je už písmenko B a často dokonca A. Trasa štartuje z výšky 2 750 m n. m. a končí na samotnom vrchole – máme teda prekonať 250 metrov výškového rozdielu. Pre presnosť dodám, že existuje ešte druhá možnosť, a to prístup ľadovcom do výšky 2900 m n. m. a až tam vstup na skalu – to by som však odporúčal len osobám, ktoré majú zodpovedajúce zručnosti ľadovcovej asekurácie. Bolo tam dosť šmykľavo a veľmi mokro, na strmom teréne by samotné mačky nemuseli stačiť. My špecializované zručnosti (ešte!) nemáme, takže v oboch smeroch volíme dlhšiu ferratu. V našom rozhodnutí nás navyše utvrdzuje jeden z Poliakov, ktorých sme na ferrate stretli – povedal nám, že hoci mal v úmysle zostupovať ľadovcom, zmenil názor, keď zhora pozoroval iného turistu, ktorý sa pošmykol, letel päť metrov a spadol do trhliny. Vyzerá to, že nehodu museli vidieť aj iní – na trase totiž musíme pustiť niekoľko zostupujúcich skupín, zostup po ľade si nezvolil takmer nikto. Nahor sa derieme len my… Objavuje sa prvá myšlienka, že bude ťažké tento alpský výlet ukončiť pred zotmením.
Ferrata Schulteranstieg nám nespôsobila väčšie problémy, prekonali sme ju za cca 45 minút. Vrchol Hoher Dachsteinu sa nám podarilo zdolať cca o 15:45 hodine, teda po deviatich hodinách intenzívneho úsilia. Satisfakcia? Rozhodne! 2000 metrov prevýšenia v nohách a možnosť nasávať prekrásnu panorámu v každom smere. O dvadsať minút neskôr sa už vydávame na spiatočnú cestu: hodinky na našich zápästiach nám nedovoľujú zabudnúť, že na dlhšie pauzy si ešte nemôžeme dovoliť pomýšľať. Na spiatočnej ceste míňame len jednu skupinu – partiu troch chlapcov, ktorých sme predbehli ešte na Anne. Nuž – dúfam, že mali so sebou dobré baterky.
Hoher Dachstein – cesta cez ľadovec a zostup do Ramsau
Prekonanie vrcholovej ferraty v opačnom smere nám zabralo hodinku. Zostupovanie železnými cestami je o niečo náročnejšie ako stúpanie, avšak práve táto cesta nedáva veľa dôvodov na obavy. Výnimkou je možno spomínaný úsek B/C pri jej začiatku. V tom mieste lano nie je stabilne pripevnené dole, a teda voľne visí nad mohutnou, zejúcou ľadovcovou trhlinou… takže áno, toto jedno miesto môže dodať trochu emócií. Na ľadovci si rýchlo nasadzujeme mačky – máme prekonať plochý úsek (ten ratrakovaný) vedúci od chaty k hornej stanici lanovky Dachsteinbahn. Kráčanie cez ľadové pole je veľmi zaujímavou skúsenosťou, krajina okolo akoby sme na chvíľu zmenili ročné obdobie. To, že máme momentálne august, sa dá spoznať podľa samotnej konzistencie ľadovca – stala sa z neho mokrá, ale potenciálne šmykľavá kaša. Mačky plnia svoju úlohu a rýchlo postupujeme vpred. Okolo nás ticho: Dachsteinbahn premáva do 17:15, väčšina turistov je už teda dole. Na ľadovci sme zostali len my a osamelý operátor bagra vytrvalo sa hrabajúci v ľade. Silne unavení dochádzame na Hunerkogel, vrchol s hornou stanicou lanovky – tam si dávame dole mačky, aby sme si ich o chvíľu neskôr… znova nasadili. Ukazuje sa totiž, že naša zostupová ferrata začína predsa len o kúsok ďalej – v sedle Hunerscharten (2 602 m n. m.), takže Hunerkogel musíme predsa len obísť.
Zostupujeme cez Hunerscharten Klettersteig – týmto spôsobom klesáme 180 metrov, čo trvá asi hodinku. Ferrata je veľmi jednoduchá – väčšina úsekov je ohodnotená na A, maximálne B, nemala by teda spôsobiť väčšie problémy. Len si ju nepomýľte so Sky Walk vedúcou priamo z Hunerkogel – tam obtiažnosť dosahuje E, takže zostupovať niečím takým by bolo oveľa menej komfortné! Po zostupe z via ferraty nás čaká psychicky najťažšia etapa putovania, a to úsek chodníka zložený z veľmi sypkých, drobných kamienkov. Je to, bohužiaľ, prvok vyskytujúci sa na všetkých chodníkoch v tomto regióne, približne vo výške 1900 – 2100 m n. m. Napriek najvyššiemu sústredeniu sa občas niekto z nás na týchto kamienkoch kĺže, čo vyvoláva frustráciu a znásobuje pocit únavy. Slnko sa medzitým neúprosne znižuje a znižuje…
K chate Dachsteinsüdwandhütte prichádzame krátko pred 21. hodinou, ešte pri posledných lúčoch slnka. Keďže je jasné, že už aj tak nestihneme zísť dole pred zotmením, rozhodujeme sa objednať si niečo na pitie a chvíľu si odpočinúť. Rozhodnutie sa ukázalo ako zásah do čierneho. Boli sme totiž veľmi unavení – limonáda za 5 eur nám umožnila získať časť síl späť a dodala na záver odhodlanie. Tak schádzame! Ešte kúsok k asfaltu! Od chaty bol chodník už našťastie veľmi pohodlný – pri svetle bateriek v mobiloch rýchlo strácame výšku. Okolo 22. hodiny sa hlásime na Dachsteinstraße – k kempingu je to stále veľmi ďaleko, ale na asfaltovej ceste sa už cítime oveľa bezpečnejšie. Masív Dachstein v noci vyzerá krásne a zároveň trochu strašidelne.
Cestou naspäť v kútiku duše dúfam, že nájdem pri dolnej stanici nejakého oneskoreného turistu, ktorý nás vezme dole, aspoň o kúsok bližšie k nášmu kempingu. Bohužiaľ, prázdne parkovisko bolestne preverilo moje očakávania. Neostávalo nám nič iné, len vyraziť po Dachsteinstraße a čakať na zázrak. Nálada bola výborná – to už bol ten stav únavy, kedy sa zapína „vtipná kaša“, smejete sa na hocičom a spievate si pesničky. Nohy však bolia nesmierne, jasne sa dožadujúc odpočinku po tomto pätnásťhodinovom putovaní. A pred nami, v najmenej optimistickej verzii, ešte 10-kilometrová prechádzka… Náhle sa však pred našimi očami objavilo auto schádzajúce zhora. Dlho sme neváhali – začali sme mávať baterkami smerom k vozidlu. Vodič spomaľuje, spomaľuje… a zastavuje! Rýchlo pribiehame, hovoríme, že sa potrebujeme dostať do Camping Dachstein. Starší pán za volantom nás pozýva dovnútra. Rýchlo sa naložíme do auta, hádžuc každú chvíľu radostné „danke schön“. Pán sa ukázal ako majiteľ jedného z miestnych penziónov, preto hovorí trochu po anglicky. Spomína napríklad, že v Poľsku bol pred 40 rokmi – na… lyžovačke v Szczyrku. A vidíte? Naše Beskydy sú také krásne, že dokonca aj Rakúšania sa tu chcú lyžovať! Medzitým nás náš hrdina podvezie priamo pred kemping. Poďakujeme ešte raz a vyteperíme sa z auta. Stan otvárame okolo 22:30 a najtichšie, ako vieme, sa chystáme na spánok. V jednom sme zajedno – zajtra o 6. vstávať nebudeme.
Dátum výletu: 3. augusta 2022
Štatistiky výletu: 26 km, 2 300 metrov výškového rozdielu
Ďakujem, že ste venovali čas prečítaniu môjho príspevku! Ak chcete byť v obraze o novom obsahu, pozývam vás sledovať ma na Facebooku a Instagrame! Budem vďačný za každý lajk, komentár a zdieľanie. Ak považujete môj obsah za hodnotný a chcete ma podporiť, pozývam vás pozvať ma na virtuálnu kávu na buycoffee.to.
