Hochgolling (2 862 m n. m.) je najvyšší vrchol skupiny Schladminger Tauern a celého pohoria Nízke Taury, ktoré je súčasťou Centrálnych kryštalických Álp. Vrchol sa nachádza v strednom Rakúsku na hranici dvoch spolkových krajín: Štajerska a Salzburska. Vzhľadom na značnú nadmorskú výšku je dosiahnutie vrcholu pomerne veľkou kondičnou výzvou, ale technicky nepredstavuje väčšie problémy. Pri dobrom počasí možno z Hochgollingu obdivovať nádhernú panorámu blízkeho masívu Dachstein a majestátnych Vysokých Taur. Pozývam vás na prečítanie reportáže z výstupu na vrchol Hochgolling z parkoviska Wilde Wasser!
Obsah
- Odkiaľ sa vzal nápad na Hochgolling?
- Hochgolling – trasa z parkoviska Wilde Wasser
- Gollinghütte a Gollingwinkel
- Hochgolling – výstup z Gollingwinkelu
- Mapa výletu
Odkiaľ sa vzal nápad na Hochgolling?
Nápad zdolať Hochgolling sa zrodil v našich hlavách úplne spontánne. Bol prvý augustový deň, náš prvý večer v kempe v Ramsau am Dachstein. Naše pôvodné plány zahŕňali výlet do masívu Dachstein, konkrétne prekonanie zaistenej cesty (via ferraty) IRG2 a zdolanie vrcholu Großer Koppenkarstein. Rutinne kontrolujeme počasie a zrazu – prekvapenie! Predpovede sa zmenili na oveľa menej priaznivé. Predstava prípadného lejaku (alebo nedajbože búrky!) na ferrate nás rozhodne nepresvedčila. Otvárame teda spoľahlivú aplikáciu mapy.cz a prehodnocujeme naše zámery. Nakoniec sme sa dohodli, že lezenie sa konať nebude, a namiesto toho si urobíme intenzívny trek na neďaleký najvyšší vrchol Nízkych Taur – Hochgolling.
Hochgolling – trasa z parkoviska Wilde Wasser
2. augusta sa prebúdzame veľmi skoro – o 6:00, rýchla káva, raňajky a čas zbaliť sa do auta. Ideme do mesta Schladming, ktoré je známe každoročným organizovaním pretekov Svetového pohára v alpskom lyžovaní. Smerujeme na parkovisko Wilde Wasser. Hlavnou nevýhodou tohto riešenia je nutnosť zaplatiť až 11 eur za vjazd na cestu, ktorá sem vedie (cena za august 2022). Na druhej strane je parkovisko pomerne veľké, v ranných hodinách takmer úplne prázdne a nachádza sa v bezprostrednej blízkosti turistických trás. Nadmorská výška parkoviska je 1 080 m n. m., na cestu vyrážame pár minút po ôsmej hodine. Počasie skutočne nie je najlepšie – hmla, vlhko, celkom zima.
Trasa z parkoviska k chate Gollinghütte sa ukazuje ako veľmi príjemná a dobre upravená. Vedie širokým údolím, v bezprostrednej blízkosti dravého potoka, medzi zelenými lúkami a lenivo sa pasúcimi kravami. Skrátka: idylka. V prvých štyroch kilometroch sa terén dvíha len mierne, až v poslednom úseku je strmší. Potok, ktorý nás celou cestou sprevádza, tu padá z niekoľkometrového prahu a vytvára vodopád, ktorý je z trasy výborne vidieť.
Gollinghütte a Gollingwinkel
K chate Gollinghütte, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 1642 m, dorážame okolo 9:30. Tam prežívame dilemu – počasie sa totiž vôbec nemieni zlepšiť. Mraky sú veľmi nízko, hmla hustne… Vyrážame ďalej, ale už po pár minútach naša morálka opäť klesá – začína pršať. No nič, nie sme z cukru. Pokračujeme v chôdzi, keď tu zrazu… v hustej hmle sa na skale objavuje silueta čierneho koňa. Verte alebo nie, ale za okolností, v ktorých sa nachádzame, to vyzerá naozaj pochmúrne. Čoskoro sa však ukáže, že onen kôň nebol žiadnym poslom skazy, ale len členom stáda, ktoré sa tu pasie. 15 minút po opustení chaty sa hlásime v rovinatom údolíčku Gollingwinkel, ležiacom v nadmorskej výške cca 1 700 m. Z tohto miesta už začína kamenistý a prudký výstup na Hochgolling. Počasie je stále fatálne, takže po krátkej diskusii sa rozhodujeme ustúpiť – nedá sa nič robiť, netreba to siliť.
Vraciame sa k chate s rýchlo zmeneným plánom na dnešný deň – odtiaľ totiž vedú dve trasy: jedna na Hochgolling, druhá na vrchol s názvom Greifenberg (2 618 m n. m.). Na mape to vyzerá sľubne – priamo pod ním sa nachádza množstvo morénových jazierok, takže to tam možno bude tak pekné ako v iných známych vysokohorských dolinách? Predovšetkým však okolie nášho nového cieľa vyzerá oveľa lepšie – akoby tam bolo menej oblačno, s lepšími vyhliadkami… Rýchlo však robíme rozhodnutie o ďalšom ústupe, keď sa aj nad Greifenbergom rýchlo zhmotňujú zlovestné mraky.
V priebehu jednej hodiny sme sa v chate objavili už tretíkrát. Vlastne sme sa už zmierili s myšlienkou, že tento deň žiadny vrchol nezdoláme a budeme sa musieť vrátiť k autu. Vtom sa zrazu stane skutočný zázrak! Pred našimi očami sa doslova v priebehu pár sekúnd hmla rozostupuje, mohutný mrak sa rozplýva a nad Nízkymi Taurami začína svietiť slnko. Hochgolling sa odhaľuje v celej svojej kráse! To, že v horách je počasie nevyspytateľné, vie každý, ale takú náhlu, priam magickú zmenu som ešte nikdy nezažil. No nič! Dar osudu treba využiť, a tak sa rozhodujeme, že je čas na ďalší pokus o zdolanie Hochgollingu.
Rýchly pochod a sme späť v Gollingwinkeli, tentoraz však v úplne inej scenérii. Ploché, sýto zelené údolíčko obklopené monumentálnymi horami na nás teraz pôsobí neuveriteľným dojmom – zhodne ho považujeme za jedno z najkrajších miest, aké sme kedy na našich horských potulkách navštívili.
Hochgolling – výstup z Gollingwinkelu
Okolo 11:00 teda začíname samotný výstup kamenistým žľabom! Trasa je síce pohodlná pre topánky, ale zároveň veľmi strmá, namáhavá a výhľadovo jednotvárna, čo mi pripomína iné náročné kamenisté výstupy vo vysokých horách. Bohužiaľ sa počasie opäť mení – nad Hochgollingom sa znova sťahujú znepokojivé mraky. Musíme si pohnúť, predsa nebudeme znovu ustupovať!
Pár minút po 12. hodine sa nachádzame v sedle Gollingscharte (2325 m n. m.), ktoré oddeľuje Hochgolling od Zwerfenbergu (2642 m n. m.). V tomto mieste sa nám prvýkrát otvára rozľahlá panoráma západným smerom – tento výhľad nás mimochodom sprevádza až na samotný vrchol. V sedle dávame krátku pauzu, druhé raňajky a letíme ďalej! 500 metrov prevýšenia sa samo nezdolá!
Po opustení sedla pokračujeme v namáhavom naberaní výšky – stále ideme po kamenistom, dobre značenom chodníku. Pochybnosti sa objavujú až vo chvíli, keď narazíme na rázcestie (nadmorská výška cca 2 630 m). Máme tu na výber – historickú cestu, alebo hrebeňovú variantu, označenú dodatkom „nur für Geübte“ („len pre skúsených“). Po krátkom zaváhaní volíme hrebeňovú trasu (možno preto, že sme tu nemali signál nutný na overenie významu slova „Geübte“). Nedlho po rázcestí sa cesta skutočne stáva oveľa náročnejšou. Terén je skalnatý – konečne máme dnes možnosť zapojiť aj ruky. Trasa nás rýchlo vyvádza na hrebeň a vedie po ňom až k vrcholu. Nachádzame sa v zaujímavej situácii: vľavo nám hustá hmla zakrýva akýkoľvek výhľad, vpravo sa otvára plná panoráma… akoby práve Hochgolling nedovoľoval nízko visiacemu mraku postupovať ďalej na západ. Náročnosť hrebeňového úseku by som prirovnal k veľmi náročným a exponovaným vysokohorským cestám (s tým rozdielom, že tu nie sú žiadne umelé pomôcky). Rozhodne treba zachovať ostražitosť a tento úsek by som neodporučil tým, ktorí nemajú radi expozíciu.
V určitom okamihu, vo výške 2740 m n. m., po prekonaní asi 2/3 hrebeňového úseku, narážame na veľkú štrbinu – aby sme ju obišli, musíme mierne zostúpiť. Bohužiaľ v túto chvíľu zlyhávajú naše navigačné schopnosti – namiesto toho, aby sme sa vrátili na hrebeň, ocitáme sa na veľmi strmom svahu plnom drobných a sypkých kameňov. Chvíľu sa predierame vpred a traverzujeme svah, ale rýchlo zisťujeme, že na trase už rozhodne nie sme. Našťastie kúsok pod nami zahliadneme historickú variantu (teda tú ľahšiu) a opatrne k nej zostupujeme. Pokúšať sa na tomto mieste o návrat na hrebeň nemá veľký zmysel, a tak pokračujeme v chôdzi tou ľahšou variantou. Ešte chvíľu zostávame na kamenistom chodníku, ale rýchlo opäť naskakujeme na skalu. Miestami treba použiť ruky, ale celkovo úroveň náročnosti nepresahuje to, s čím sa dá stretnúť na štandardných značených vysokohorských trasách.
Na vrchole Hochgollingu sa hlásime o 13:45. Za dobrého počasia je to vynikajúci vyhliadkový bod – môžete odtiaľto obdivovať nielen okolité Nízke Taury, ale aj ľadovce Vysokých Taur a samozrejme blízky masív Dachstein. My bohužiaľ najlepšie podmienky nemáme, ale nemá zmysel sa sťažovať – na jednej strane stále mohutný mrak, na druhej však vynikajúca panoráma smerom na západ. A k tomu samozrejme ten pocit zadosťučinenia! Ďalšia veľmi vysoká hora sa pridáva do našej zbierky!
Krátky odpočinok, povinná fotka s krížom a vyrážame späť úplne rovnakou trasou, akou sme sem prišli. Lákalo nás zostúpiť hrebeňovou trasou (tentokrát bez blúdenia), ale po ďalšom pohľade na oblohu volíme predsa len historickú variantu. Znovu navštevujeme sedlo, nádherné údolíčko Gollingwinkel so stádom koní, chatu (už štvrtýkrát za tento deň) a pastviny plné kráv. Pri aute sa hlásime o 17:40 – veľmi spokojní, že sa nám napriek neistému počasiu podarilo tento deň tak krásne stráviť.
Na spiatočnej ceste zastavujeme v slávnom mestečku Schladming a robíme si krátku prechádzku centrom. Mesto na nás pôsobí pozitívnym dojmom – veľmi udržiavané, s atmosférou a hlavne – predávajú tam vynikajúcu zmrzlinu!
PS. Na záver vám dám výborný argument, prečo sa oplatí pred cestou do hôr dôkladne preštudovať mapu. Až po návrate domov som totiž zistil, že názov parkoviska Wilde Wasser (divoká voda) nevznikol len tak pre nič za nič. Doslova 650 metrov od parkoviska, v nadmorskej výške asi 1200 m, sa nachádza veľký vodopád – Grosser Riesachfall, a kúsok nad ním alpské jazierko Riesachsee. Mám podozrenie, že keby som to vedel skôr, tak by sme tam po treku ešte zašli. Poučenie pre nabudúce – robiť si lepší prieskum.
Dátum výletu: 2. augusta 2022
Štatistiky výletu: 25 km, 2000 metrov prevýšenia
Ďakujem, že ste venovali čas prečítaniu môjho príspevku! Ak chcete byť informovaní o novom obsahu, pozývam vás na sledovanie na Facebooku a Instagrame! Budem vďačný za každý lajk, komentár a zdieľanie. Ak považujete môj obsah za hodnotný a chcete ma podporiť, môžete mi kúpiť virtuálnu kávu na buycoffee.to.
