Großer Koppenkarstein je vrchol nachádzajúci sa v masíve Dachsteinu v pásme Salzburské Alpy. Známy je najmä vďaka via ferrate IRG 2, jednej z najpopulárnejších zaistených ciest v regióne, ktorá vedie priamo na jeho vrchol. Na vrchol sa dá dostať dvoma spôsobmi: ľahší z nich predpokladá výjazd lanovkou Dachsteinbahn na blízky Hunerkogel, zatiaľ čo náročnejší – trekking priamo z údolí z mestečka Ramsau am Dachstein. V tejto správe sa zameriam práve na druhú možnosť.
OBSAH:
- Jungfrauensteig
- Nástup pod ferratu IRG 2
- Ferrata IRG 2 [C/D] a vrchol Großer Koppenkarsteinu
- Westgrat Klettersteig [B/C]
- Zostup z Westgrat Klettersteig
- Mapa trasy
Jungfrauensteig
Po včerajšom výlete na Hoher Dachstein, ktorý skončil až o 22:30, nemáme vôbec chuť na skoré vstávanie. Zo stanu sa vyhrabávame ospalo okolo deviatej hodiny ráno. Je to už štvrtý deň nášho pobytu pod stanom, no predsa len prvý, kedy máme možnost sledovať, ako kemp ožíva. Nikam sa neponáhľame, pijeme kávu, raňajkujeme, ideme do obchodu… Azúro, aké predpovedali, však naozaj svieti – bola by škoda to nevyužiť, musíme niečo podniknúť.
Voľba padla na Großer Koppenkarstein cez ferratu IRG 2, o ktorej som si pred príchodom do týchto končín trochu čítal. Z kempu Dachstein vyrážame autom smerom k mestečku Ramsau am Dachstein. Kým však vojdeme do jeho centra, vyberáme si jednu z mnohých uličiek odbočujúcich na severnú stranu – volá sa Langgasse. Na jej konci sa totiž nachádza bezplatné parkovisko ležiace vo výške cca 1 300 m n. m., ktoré nám poslúži ako východiskový bod pre dnešný výlet.
Stúpanie je intenzívne. Úsek z parkoviska na začiatok ferraty meria iba 5 kilometre, ale treba na ňom prekonať celých 1 200 metrov prevýšenia. Čistá strmosť. Niet sa teda čomu diviť, že nohami preberáme dosť lopotne, zvlášť keď slnko v ten deň páli výnimočne silno (bolo okolo 30 stupňov) a chodník vedie úplne nezatieneným terénom. Prvá etapa nášho výletu je úsekom trekkingu Jungfrauensteig. Táto časť je síce kondične náročná, ale kráča sa mi po nej veľmi príjemne – vedie totiž uprostred nízkej, ale hustej vegetácie, idylickej kosodreviny a tiež okolo niekoľkých skalných útvarov s názvom Jungfrauen. Výstup vrcholí… poštovou schránkou umiestnenou vo výške 1 955 m n. m., ktorá je vraj vyberaná dvakrát týždenne. Nuž, jedna vec je istá – tujší listonosi musia mať naozaj neskutočnú kondíciu!
S pribúdajúcimi výškovými metrami schádzame z Jungfrauensteigu na turistickú trasu č. 672 (áno, v Rakúsku sú trasy číslované). Okolie začína byť čoraz menej zelené: občas sa ešte objavia trsy trávy, ale celkovo tu dominujú všadeprítomné kamene. Počas stúpania sa každú chvíľu zastavujeme, aby sme sa obzreli – viditeľnosť je v ten deň napriek horúčave naprosto úchvatná – dokonale vidno blízke pohorie Nízke Taury, zatiaľ čo vľavo sa rysujú vrcholy Vysokých Taur pokryté mohutnými ľadovcami.
V istom momente si na juhozápade všimnem mohutnú horu, ktorá výrazne vyčnieva nad okolité vrcholy. Zvláštne, ako je možné, že som ju včera nevidel, čo by to mohlo byť? Krátke zaváhanie, pohľad do mapy – a potom záblesk jasného porozumenia. Prvýkrát v živote vidím na vlastné oči Großglockner, najvyšší vrchol Rakúska. Je to pre mňa významná chvíľa, pretože som o tejto hore veľa čítal a je to môj veľký sen a najväčšia (v tejto chvíli) alpská aspirácia.
Nástup pod ferratu IRG 2
Dobrá, dobrá, je čas vrátiť sa do reality – teraz nás nečaká Großglockner, ale Großer Koppenkarstein. Pomaly míňame skalu situovanú vo výške cca 2 000 m n. m. a začíname stúpanie drsným korytom. Nemá zmysel to tajiť: táto časť výstupu veľmi silno podkopáva našu morálku – tento úsek tvorí jedna veľká kopa drobných kamienkov. Každý druhý krok, aj keď ho urobíte s maximálnou opatrnosťou, sa mení na malé kamenné lavíny. Trpezlivosť nám trochu dochádza – obaja premýšľame, akým zázrakom sa dá o niečom takom hovoriť ako o „trase“, a s povzdychom spomíname na starostlivo poukladané tatranské chodníky. Aby toho nebolo málo – aj keď sme si vzali cez dva litre vody, tekutiny opäť dochádzajú. V ľahkej zúfalstve plním fľašu vodou vytekajúcou z topiaceho sa ľadovca – nuž, niečo také som ešte nikdy nepil.
S veľkou úľavou vítame malý ľadovec Edelgrieß Gletschner, ideme po jeho okraji na pravej strane. V jednom okamihu narážam na obrovskú dieru vo večnom ľade – svojím vzhľadom pripomína tak trochu studňu. Znova sa mi v hlave premieta tá istá myšlienka – ľadovce sú možno krásne, ale majú v sebe niečo desivé, zradné. Cez suť prekonávame ďalších 100 výškových metrov and konečne prichádzame k nástupnému bodu ferraty IRG 2, ktorá je jednou z tujších klasických variantov. Som spokojný – radšej mám pod nohami poriadnu skalu ako zradné kamienky. Keď pred sebou vidíme prvé oceľové laná, obliekame si ferratový výstroj a začíname ďalšie lezecké dobrodružstvo.
Ferrata IRG 2 [C/D] a vrchol Großer Koppenkarsteinu
Ferrata IRG 2 umožňuje prekonať 280 výškových metrov a dovedie vás na samotný vrchol Großer Koppenkarsteinu. Cesta je stredne náročná – obtiažnosť je vo väčšine pasáží ohodnotená stupňom B alebo C, iba v strednej časti nájdeme dva úseky kvalifikované ako C/D. Kliknite pre podrobné topo z bergsteigen.com. Lezenie na ferrate IRG 2 mi prinieslo veľa radosti a skalného zadúšťania (aj keď chvíľami srdce búšilo o niečo rýchlejšie, najmä na jednom síce malom, ale silne exponovanom traverze). Podľa môjho názoru táto zaistená cesta trochu pripomína Johann Klettersteig, ale je od neho o poznanie kratšia – sprievodca uvádza dve hodiny, nám sa ju podarilo preliezť za hodinu a pol.
Vrchol Großer Koppenkarsteinu dosahujeme niekoľko minút pred 15. hodinou. Je to tam nádherné, ale cítime sa… tak trochu zvláštne. Okolie pôsobí veľmi drsne, akoby sme sa v priebehu pár hodín preniesli zo zeleného Rakúska do skalnatého Maroka alebo Iránu. Panorámy sú však veľmi podobné tým, ktoré sme mali možnost obdivovať z vrcholu Hoher Dachsteinu o deň skôr – rozdiel je len v tom, že ľadovec pokrývajúci masiv Dachsteinu teraz sledujeme z trochu inej strany. Zhora si prezeráme aj hrebeň zložený z niekoľkých vrcholov, po ktorom vedie iná ferrata – Ramsauer Klettersteig. Dokonca sme o nej uvažovali, ale keď vidíme ten úplne hnedý, nehostinný a kamenistý masív, zhodne to vzdávame. Zvláštny pocit prázdnoty umocňuje fakt, že sme nahoře sami. Situácia sa mení len na chvíľu – z opačného smeru prichádza osamotený turista, aby po chvíli… začal zostupovať IRGom nadol. Ide to? Ako vidno, ide.
Westgrat Klettersteig [B/C]
Z vrcholu sa vydávame na Westgrat Klettersteig. Ferrata bola navrhnutá špeciálne ako zostupová, preto je podstatne ľahšia. Prevažná väčšina úsekov je ohodnotená stupňom A alebo A/B, úseky obtiažnosti B sú vzácnosťou a miesto B/C je tu iba jedno – zobraziť podrobnosti. Trasa vedie cez hrebeňový úsek a umožňuje nám pripísať si do našej alpskej zbierky ešte jeden vrchol, Kleiner Koppenkarstein (2 796 m n. p. m.). Na tento vrchol stúpame po dvoch rebríkoch, ktoré okamžite evokujú spomienku na naše známe Kozie sedlo (Kozia Przełęcz) v Tatrách.
V ďalšej fáze prekonávania ferraty na nás čaká ešte jedna zvláštnosť, a to prechod lanového mosta natiahnutého nad menšou priepasťou. Ferrata Westgrat vedie do sedla Hunerscharten; my však chceme odbočiť skôr – na chodník vedúci do onoho nešťastného kamenitého koryta, ktorým sme sem prišli. Nájsť správnu trasu je celkom oriešok. Aby toho nebolo málo, GPS signál nás informuje, že sme zašli príliš ďaleko. Prekonávame teda lanového most aj v opačnom smere. Po dlhšej chvíli práve v okolí tohto mosta konečne nachádzame správny chodníček.
Zostup z Westgrat Klettersteig
Zostupová trasa z ferraty je (aké to prekvapenie!) neskutočne sypká a kamenistá. Našťastie tentoraz vyšli Rakúšania v ústrety potrebám turistov a umiestnili tam dlhé laná, ktoré pohyb v tomto teréne výrazne uľahčujú.
Problém sa však objavuje už vo výške nám známeho, topiaceho sa ľadovca. Istiace lano totiž končí a my máme nasledujúcu voľbu – jeden variant vedie stredom ľadového poľa, druhý po kamenistom svahu. V batohu síce nesieme mačky, ale volíme druhú možnosť – zdá sa nám aj tak bezpečnejšia. Rýchlo sa ukazuje, že chodník existuje iba na mape, a my pol hodiny schádzame po kamienkoch. Zapierame sa, ako najviac môžeme, aby sme tomuto spôsobu straty výšky dali čo možno najviac kontrolovaný priebeh. Keď sa konečne nachádzame späť na ceste, ktorou sme sem prišli, oddychujem s úľavou. Nemôžeme si však dovoliť stratu koncentrácie – celé koryto je totiž mimoriadne sypké a až po zostupe do výšky cca 2 000 m n. m. sa situácia výrazne zlepšuje.
Keď už pomaly vchádzame do kosodreviny a myslíme na to, čo by sme si dole dali pod zub, obaja si uvedomujeme, že ideme inou trasou než tou, ktorou sme stúpali. Zapíname naše spoľahlivé mapy.cz a čo sa ukazuje? Trekking Jungfrauensteig je okruh a my sme išli rovno nadol, pričom sme mali odbočiť doľava! Našťastie však nami zvolený smer nie je diametrálne odlišný od toho správneho, maximálne 2 kilometre chôdze navyše. Ok, mohlo to byť horšie. Cesta je síce stále kamenistá, ale v porovnaní s tým, čo bolo hore, by som ju nazval neuveriteľne pohodlnou. Keď zostupujeme do nižších partií, únava trochu opadá a zelená farba naokolo je úchvatne intenzívna. Okolo chaty Austriahütte odbočujeme na Rosegger-Steig, z ktorej sa otvára neskutočne idylický výhľad na celý masív Dachsteinu. Záver trasy zdolávame po pohodlnom chodníčku uprostred hustých lesov a občasných skalných útvarov.
K autu sa dovalíme okolo 19:30 – znovu veľmi unavení, ale zároveň s pocitom, že dva dni ideálneho počasia v masíve Dachsteinu boli využité na 200 %. Zajtra na záver niečo ľahšie – Großer Donnerkogel známou ferratou Intersport Klettersteig.
Dátum výletu: 4. augusta 2022
Štatistika výletu: 15 km, 1 700 metrov prevýšenia
Ďakujem, že ste venovali čas prečítaniu môjho príspevku! Ak chcete mať prehľad o novom obsahu, pozývam vás na sledovanie na Facebooku a Instagrame! Budem vďačný za každý lajk, komentár a zdieľanie. Ak považujete môj obsah za hodnotný a chcete ma podporiť, pozývam vás na virtuálnu kávu na buycoffee.to.
