Ako to už pri mnohých krásnych veciach v živote býva, do pohoria Jotunheimen som sa dostal úplnou náhodou. V máji 2024 som dostal ponuku pridať sa k zohranej partii, ktorá plánovala niekoľkodňový treking v tomto divokom nórskom pohorí. Takúto šancu by bol hriech nevyužiť! Nasledujúce týždne ubehli v očakávaní vytúženej dovolenky a kompletizovaní potrebného vybavenia. Večer 19. júla naša deväťčlenná skupina odletela do Osla. Hneď na druhý deň, presne o 8.05 hod., sme nasadli na palubu autobusu spoločnosti Nor-Way Bussekspress, ktorý nás odviezol z hlavného mesta Nórska do Gjendesheimu na úpätí hôr Jotunheimen. Pozývam vás na reportáž z prvého dňa výpravy, počas ktorého sme vystúpili na populárny Besseggen a na náš prvý nórsky dvojtisícový vrchol – Besshøe.
OBSAH:
- Jazero Gjende (983 m n. m.)
- Hrebeň Besseggen
- Veslfjellet (1 743 m n. m.) a zostup z hrebeňa Besseggen
- Treking popri jazere Bessvatnet
- Besshøe (2 258 m n. m.)
- Mapa výletu
Jazero Gjende (983 m n. m.)
Autobus nás vysadil pri jazere Gjende okolo 13.00 hodiny. Bez zhonu vyťahujeme z batožinového priestoru svoje veľké batohy a prvýkrát si poriadne obzeráme okolie. Je tu nádherne! Jazero Gjende, podobne ako značná časť národného parku Jotunheimen, vzniklo erozívnou činnosťou ľadovca počas poslednej doby ľadovej. Jeho charakteristickou črtou je tyrkysová farba, ktorú vode dodáva kamenná múčka, prinesená riekou Muru, ktorá jazero napája. Gjende je obklopené majestátnymi horami, ktorých monumentálne steny padajú priamo do hladiny jazera. Výška okolitých vrcholov výrazne presahuje 2000 m n. m., zatiaľ čo jazero sa nachádza v nadmorskej výške 983 metrov.
Pri jazere Gjende sa nachádza turistická chata Gjendesheim, ktorú založil Nórsky turistický spolok už v roku 1878. Objekt je pomerne veľký: disponuje 185 lôžkami v dvoj- alebo štvorlôžkových izbách. Podľa oficiálnej webovej stránky je Gjendesheim najnavštevovanejšou horskou chatou severne od Álp. Či je to naozaj tak? Dovoľujem si pochybovať. Pri všetkej úcte ku Gjendesheimu, toto miesto nevyzeralo ani zďaleka tak populárne ako napríklad naše Morské oko alebo Pięciu Stawów. Priamo pri jazere Gjende je aj reštaurácia, v ktorej možno ochutnať tradičné nórske škoricové osie hniezda, využiť bezplatnú toaletu a kúpiť si suvenír. Okrem toho pri Gjendesheime funguje malé prístavisko, odkiaľ sa dá loďou preplaviť k ďalším dvom turistickým chatám nad jazerom Gjende – Memurubu a Gjendebu.
Hrebeň Besseggen
Štvrť hodiny pred 14.00 hod. konečne vyrážame na túru! Naším prvým cieľom je chodník cez hrebeň Besseggen, ktorý sa považuje za jeden z najkrajších a určite najpopulárnejších trekingov v tejto časti Európy. Koniec koncov, ak si do Googlu zadáte heslo „Jotunheimen“, prvým, čo uvidíte, budú panoramatické snímky vytvorené práve na tejto trase. A skutočne. Na chodníku stretávame pomerne veľa ľudí, skôr schádzajúcich než stúpajúcich hore. Väčšinou sú to Nóri, ale občas sa nám podarí prehodiť veselé „ahoj“ aj so skupinou našich krajanov. Ako sa neskôr ukázalo, počas niekoľkokilometrového trekingu po hrebeni Besseggen sme stretli viac turistov než počas všetkých ostatných siedmich dní našej túry po národnom parku Jotunheimen dohromady.
Chodník sa začína celkom strmým výstupom po upravených kamenných blokoch. Na ľavej strane sa rozprestiera úžasná panoráma na jazero Gjende a na juh od neho priľahlé dvojtisícovky. Ako naberáme výšku, Gjendesheim v diaľke sa stáva čoraz menším a chodník sa mení na štrkový cestičku. Už pár minút od začiatku pochodu vysoká vegetácia úplne zaniká a ustupuje trávam a drobným kríkom. Skutočný výstup na hrebeň Besseggen začíname približne vo výške 1 300 m n. m. Na tomto mieste sa chodník na chvíľu stáva trochu skalnatejším a náročnejším (čo je obzvlášť cítiť vtedy, keď nesiete na chrbte dvadsaťkilogramovú záťaž).
Vo výške cca 1 550 m n. m., hodinu a pol po opustení Gjendesheimu, konečne vychádzame na hrebeň Besseggen. Vegetácia už zmizla úplne – z každej strany nás obklopujú len surové, sivo-hnedé kamene. Začínam pomaly chápať, prečo je hlavnou črtou škandinávskeho štýlu minimalizmus. O výnimočných estetických kvalitách tohto miesta sa však človek presvedčí celkom rýchlo, hneď po dosiahnutí skalnatej vyhliadky vo výške cca 1 700 m n. m. Rozhodneme sa tu urobiť si krátku prestávku, aby sme dali chvíľu oddychu unaveným chrbtom a pokochali sa úžasnou panorámou na tyrkysové jazero Gjende pod nami. Zatiaľ čo si každý z nás hľadá relatívne pohodlný kameň, Martyna… vyťahuje karimatku a začína sériu pokročilých strečingových cvikov. Nuž, každý oddychuje tak, ako má rád.
Veslfjellet (1 743 m n. m.) a zostup z hrebeňa Besseggen
Z vyhliadkového bodu už nie je ďaleko na Veslfjellet (1 743 m n. m.), teda na najvyšší bod masívu Besseggen. A tu nás čaká prekvapenie: stádo naozajstných, prekrásnych sobov! Dlhú chvíľu so zatajeným dychom pozorujeme, ako tieto majestátne zvieratá trpezlivo hrabú v surovej zemi a hľadajú potravu. Je síce známe, že ide o chovné stádo, turistickú atrakciu, ale aj tak sme veľmi radi, že sa nám podarilo uvidieť soby naživo už počas prvého dňa trekingu po nórskej zemi. Aby som zadosťučinil kronikárskej povinnosti, dodám, že Veslfjellet sme zdolali približne za dve a pol hodiny od opustenia Gjendesheimu.
Po prestávke pri zvieratkách vyrážame ďalej, hen cez kamennú púšť! Pred nami sa otvára neskutočná panoráma, ktorá je ilustráciou snáď každého propagačného letáku o trekingu na Besseggen. Reč je, samozrejme, o výhľade na jazero Gjende na ľavej strane, jazero Bessvatnet na pravej a na skalný most, ktorý ich oddeľuje. V tomto prípade slová veľa nenahradia – radšej sa pozrite na fotografiu. Je tu nádherne.
Zostup z masívu Besseggen je však prekvapivo strmý a skalnatý. Sklon je taký veľký, že na mnohých miestach si pomáhame rukami. Kým v normálnych podmienkach by na mňa zostup neurobil väčší dojem, s takmer dvadsaťkilogramovým batohom na chrbte sa určité veci stávajú jednoducho ťažšími. Okolo 18. hodiny dorazíme na skalný most oddeľujúci tyrkysové Gjende od blankytného Bessvatnetu (cca 1 400 m n. m.). Všetci sa zhodneme, že je to dokonalé miesto na dlhšiu prestávku a prvý poľný obed na našom výlete. Zapálime plynový varič a už o niekoľko minút neskôr sa púšťame do lyofilizovaného jedla. Výhľady máme fenomenálne: v celej kráse vidno Besseggen aj horu, ktorú sa chystáme dobyť – Besshøe.
Treking popri jazere Bessvatnet
Okolo 18.30 hod. opäť vyrážame na trasu. Teraz nás čaká dlhší úsek popri severnom brehu jazera Bessvatnet. Pravdu povediac, až v tomto momente cítim, čím je v skutočnosti treking po národnom parku Jotunheimen. Spomínaný úsek je totiž celkom plochý, preto sa na prvý pohľad zdá, že prechod by mal ísť veľmi hladko. Ale nešlo to. Chodník bol veľmi blatistý, kamenistý a podmáčaný, čo sa prejavilo na pomalom tempe pochodu. Na úpätie Besshøe sme sa teda dostali až pár minút po 20. hodine.
Besshøe (2 258 m n. m.)
Pozeráme sa na hodinky. No… je síce neskoro, ale predsa už pár týždňov sme sa rozprávali o dlhých nórskych dňoch. Prečo by sme ich teda nevyužili? Batohy nechávame dole a naľahko, v dobrej nálade vyrážame hore. Chodník na Besshøe pripomína kopu rozhádzaných kameňov, ale celkovo nespôsobuje žiadne navigačné problémy. Sklon terénu tu nie je výrazný, takže ruky prakticky netreba používať. S pribúdajúcou výškou sa z chodníka otvára čoraz krajší výhľad na jazero Bessvatnet a surový masív Besseggen.
Vo výške približne 1 950 m n. m. trasa prechádza v bezprostrednej blízkosti malého cirkového ľadovca Besshøbrean. Takto sme prvýkrát zblízka uvideli nórsky permafrost. Ľadovce na mňa vždy robia neskutočný dojem: nesú v sebe akúsi mágiu a tajomstvo, vyžaruje z nich chlad, budia rešpekt a zároveň ukazujú skutočnú silu hôr.
Na vrchole Besshøe (2 258 m n. m.) sa hlásime o cca 21.40 hod. a stále je úplne jasno! K úplnému šťastiu nám chýba len rozsiahla panoráma. Hoci bola počas celého dňa počasie skvelé, v jeho závere sa na vrchole Besshøe zhmotnil mrak pomerne veľkých rozmerov. Aj spod neho však občas prebleskne výhľad na okolité štíty, pokryté hrubou vrstvou permafrostu. Pár výkrikov nadšenia a treba sa baliť! Deň je síce dlhý, ale netrvá večne. Vyrážame teda svižne na cestu späť a k jazeru Bessvatnet dorazíme okolo 23.00 hod. Verte alebo nie, ale… stále je ešte celkom jasno. Pri jazere na nás čaká zvyšok našej partie. Rýchlo staviame stany, jeme ďalšiu porciu lyofilizovaného jedla a upadáme do blaženého, zaslúženého spánku.
Dátum výletu: 20. júla 2024
Štatistiky trasy: 18 km, 1700 metrov prevýšenia
Ďakujem za venovaný čas pri čítaní môjho príspevku! Ak chcete byť v obraze s novým obsahom, pozývam vás sledovať ma na Facebooku a Instagrame! Budem vďačný za každé „páči sa mi to“, komentár a zdieľanie. Ak považujete môj obsah za hodnotný a chcete ma podporiť, pozývam vás na virtuálnu kávu na buycoffee.to.
One thought on “Besseggen a Besshøe (2 258 m n. m.) – symbol pohoria Jotunheimen”