Barania Góra (1 220 m n. m.) je druhý najvyšší vrch Sliezskych Beskýd, širšie známy prameňmi Bielej a Čiernej Wiselky, umiestnenými na jeho západných svahoch. Na samotnom vrchu sa nachádza vyhliadková veža, ponúkajúca fantastickú panorámu na beskydské, tatranské a fatranské vrcholy. Keďže Sliezske Beskydy sú pokryté hustou sieťou turistických chodníkov, spôsobov prístupu na Baraniu Góru je minimálne niekoľko desiatok. Turisti najčastejšie vytyčujú okruhy z mesta Wisła, vyberajúc si na tento účel dva zo štyroch variantov vychádzajúcich z tohto mesta. Okrem toho je Barania Góra ľahko dostupná z Istebnej, Kamesznice, Węgierskej Górky či dokonca zo Szczyrku, putujúc hlavným hrebeňom Sliezskych Beskýd. Ja vám však ukážem ešte iný okruh – vytýčený z obce Lipowa, položenej na západnom okraji Žywieckej kotliny, ledva 8 kilometrov od centra Žywca.
Štart z Lipowej zeleným chodníkom
Vyrážame chvíľu pred 8:00 hodinou z veľkého a bezplatného parkoviska na hranici Lipowej a Ostreho (49.6666919N, 19.0758472E; 525 m n. m.). Slnko práve vychádza, zvestujúc príchod krásneho, sviežeho dňa. Z parkoviska hneď vchádzame na zelený turistický chodník. Počiatočných 1,3 kilometra ideme hlavnou asfaltovou cestou pomedzi zástavbu obce Ostre. Následne odbočujeme doprava – do ul. Świetlika. Po 400 metroch míňame posledné domy a vchádzame do lesa.
Chodník vedie cez uzavretý, hustý les. Nasledujúce dva kilometre nám ubiehajú medzi stromami, na traverze južných svahov vrcholu Ostre (930 m n. m.). Pohybujeme sa teraz bočným hrebeňom Sliezskych Beskýd, ktorý je uzlovým bodom odchádzajúcim z Magurky Wiślańskej. Výšku naberáme celkom svižne – viac ako 250 metrov na opisovanom úseku.
Za necelú polhodinu od opustenia asfaltu vychádzame na preprenádhernú, rozľahlú haľu Ostre (850 – 920 m n. m.). Kedysi bolo toto miesto neustále vypásané, neskôr cyklicky kosené a dnes už postupne zarastá. Z haľe sa rozprestiera sympatický, hoci už značne obmedzený výhľad na blízke vrcholy.
Dve Magurky: Radziechowska a Wiślańska
Z haľe Ostre pokračujeme vo výlete zeleným chodníkom, smerujúc k vrcholu Muronka (1 017 m n. m.). Na tomto úseku sa po pravej strane odkrýva krásna panoráma na mohutnú siluetu Skrzyczneho (1 257 m n. m.), najvyšší vrch Sliezskych Beskýd. Za nami sa nachádza Žywiecka kotlina a rovnomerná (takmer ako podľa pravítka!) línia Beskidu Małeho.
Po strmšom začiatku sa terén výrazne vyrovnáva a trekking sa stáva prekvapivo miernym. Ideme širokou, pohodlnou cestou, bez väčších prevýšení, v rovnomernom tempe. Po prejdení cca poldruha kilometra od vrcholu Muronky prichádzame na Magurku Radziechowskú (1 108 m n. m.). Vrchol je úplne zalesnený a v zásade málo charakteristický. Keby nebolo tabuľky, ťažko by bolo zorientovať sa, že je človek na akomkoľvek vrchole.
Na Magurke Radziechowskej meníme turistické značenie zo zeleného na červené. Ideme teraz fragmentom Hlavnej beskydskej magistrály, na ktorej zostaneme až po samotnú Baraniu Góru.
Nasledujúce dva kilometre nám ubiehajú na celkom plochom hrebeňovom úseku. Najzaujímavejším prvkom tohto fragmentu je charakteristická skala v tvare kazateľnice, ležiaca hneď pri chodníku, cca 10 minút za vrcholom Magurky Radziechowskej. Čo je zaujímavé, skalný výbežok je vraj vhodný na praktizovanie boulderingu ;).
Hrebeň medzi Magurkou Radziechowskou a Wiślańskou ponúka sympatické výhľady na hlavný hrebeň Sliezskych Beskýd (počnúc od Skrzyczneho po samotnú Baraniu Góru) a na Malú Fatru. Pozorovanie takýchto rozľahlých panorám sa tu stalo možným vďaka… ekologickej katastrofe, spočívajúcej v masovom vymieraní celých hektárov lesa. O čo presne ide? Nuž ešte pred 200 rokmi boli celé Sliezske Beskydy porastené karpatským pralesom s prevahou jedle a buka. Všetko sa zmenilo spolu s rozvojom hutníctva, postupujúceho od začiatku XIX. storočia. Pre potreby výroby drevného uhlia sa masovo vyrubovali buky a jedle, cenené pre vysokú výhrevnosť. Na ich miesto, na rozľahlých oblastiach, sa umelo zaviedol smrek — rýchlo rastúci a výnosný, ktorý sa mal stať jednoduchou odpoveďou na rastúci dopyt po dreve. Týmto spôsobom sa smreky stali dominantným druhom hlavného hrebeňa Sliezskych Beskýd. Ako sa však ukázalo, monokultúra smreka nevydržala tušie vetry, pliagy hmyzu (lýkožrúta smrekového) a hubové ochorenia. Les zomrel… Dnes sa lokálni lesníci idú pretrhnúť, aby rekultivovali dávne zalesnenie Sliezskych Beskýd. Robia to však už múdrejšie, sadia na práchnivých smrekoch hlavne buk a jedľu. Ak sa všetko podarí, o niekoľko desiatok rokov sa dávne zalesnenie vráti a tým pádom… zmiznú rozľahlé panorámy. Nuž… nemožno aj zjesť koláč, aj ho mať.
25 minút po minutí vrcholu Magurky Radziechowskej dosahujeme málo výraznú kulmináciu Magurky Wiślańskej (1 140 m n. m.). Odbočujeme teraz doľava, pokračujúc vo výlete hlavným hrebeňom Sliezskych Beskýd.
Barania Góra – vrchol
Z Magurky Wiślańskej pokračujeme po spoločnom červenom a zelenom chodníku (vedúcom od strany Skrzyczneho). Cca kilometer stúpame k plytkému sedlu nad Roztocznym (1 058 m n. m.) a následne začíname mierne stúpanie. Po svojej pravej strane máme teraz hranicu prírodnej rezervácie „Barania Góra“, vytvorenej v roku 1953 na ochranu tej časti karpatského pralesa, ktorá sa zachovala v stave relatívne nenarušenom. Práve na tomto území majú svoje pramene Čierna a Biela Wiselka – potoky, ktoré dávajú vznik Wisle.
Pol kilometra za sedlom chodník prudko zahýba doprava a sklon terénu sa stáva oveľa citeľnejším. Vďaka tomu, na priestore nasledujúcich 600 metrov vzdialenosti, naberáme cca 100 metrov výškového rozdielu a vychádzame na vrchol Baraniej Góry (1 220 m n. m.). Vrchol dosahujeme o 10:00 hodine, čo znamená, že zdolanie hory nám trvalo takmer rovné dve hodiny.
Na Baraniej Góre sa nachádza vyhliadková veža. Konštrukciu osadili v roku 1991, čiže v časoch, keď dookola rástol ešte hustý les. Veža umožňuje potešiť oko krásnou, rozľahlou panorámou, zahŕňajúcou najvyššie časti Beskidu Żywieckeho s Babiou Górou, Pilskom, Rysiankou a Romankou, Tatry, zvyšné časti Sliezskych Beskýd, Malú Fatru či tiež Moravsko-sliezske Beskydy. Pri dnešnej priezračnosti vzduchu rozprávka…
Hlavným hrebeňom na Malinowskú Skału
Z Baraniej Góry sa vraciame takým istým spôsobom, akým sme sem prišli. Spätne dosahujeme vrchol Magurky Wiślańskej a následne pokračujeme zeleným chodníkom, putujúc hlavným hrebeňom Sliezskych Beskýd. Na priestore niekoľkých desiatok minút prechádzame cez dve málo výrazné kulminácie – Gawlasi (1 076 m n. m.) a Zielony Kopiec (1 152 m n. m.). Kilometre nám ubiehajú na sympatickom, ale dosť monotónnom marši. Obaja máme dojem, že vzhľadom na malú premenlivosť terénu a mierny charakter hrebeňa, by sa trasa lepšie ako na trekking, hodila na bežecký tréning.
V niečo viac ako hodinu od opustenia Baraniej Góry, sa hlásime na Malinowskej Skale (1 152 m n. m.). Je to jeden z najpopulárnejších a najviac očarujúcich vrcholov Sliezskych Beskýd. Vyznačuje sa rozľahlým, panoramatickým výhľadom na celé pásmo a charakteristickou skalou v tvare kazateľnice. Zo sledovania početných horských skupín na sociálnych sieťach viem, že Malinowska Skała je fantastickým miestom na pozorovanie východu Slnka. Kto vie, možno aj ja sem niekedy zavítam za týmto účelom?
Na Malinowskej Skale možno pokračovať vo výlete v rôznych smeroch. Idúc ďalej rovno, dôjdeme na Skrzyczne. Odbočiac na západ, na červený chodník, dôjdeme na blízky Malinów a zídeme do sedla Salmopol. My sa však vraciame cca pol kilometra v smere Baraniej Góry – na tzv. rázcestie pod Malinowskou Skałou. Na tomto mieste odbočujeme na východ – do žltého chodníka.
Zostup do Lipowej žltým chodníkom
Na vzdialenosti necelého kilometra nás žltý chodník privádza do plytkého sedla medzi Malinowskou Skałou a blízkym Kościelcom (1 022 m n. m.). Hoci vrchol vôbec nepripomína svojho tatranského menovca, taktiež aj na jeho vrchole sa nachádzajú charakteristické skalné výbežky. Podľa sprievodcu Rewasz, na Kościelec vedie neoznačený chodník, bežiaci celým hrebeňom a privádzajúci turistu priamo do Lipowej. Myslím si, že v letných podmienkach by to mohla byť zaujímavá možnosť ľahkého spestrenia okruhu.
My sa však držíme žltých značiek, vedúcich nás dosť strmým chodníkom, bežiacim južnými svahmi Kościelca. Počasie je naďalej fantastické, takže pred nami sa materializujú sympatické výhľady na Magurku Wiślańskú, Magurku Radziechowskú a Muronku. Bohužiaľ, už po niekoľkých minútach zostupu sa žltý chodník stáva nesmierne nepríjemným. V dnešných podmienkach je totiž úplne zľadovatený – akoby počas niektorého z odmäkov tadiaľto tiekol potok, ktorý následne zamrzol. Teda sa poriadne namáhame, nechcejúc sa hlúpym spôsobom pošmyknúť a narobiť si hrče. Našťastie, úsek sa darí prebrodiť bez utrpenia akýchkoľvek zranení.
Posledné 4 kilometre výletu nám ubiehajú na trekkingu asfaltovou cestou, bežiacou dolinou Zimnika (nazývaného tiež Leśnianka). Je to príjemné vychádzkové miesto, populárne medzi rodinami s deťmi. S myšlienkou na túto kategóriu turistov bol nad potokom vytýčený dokonca náučný prírodný chodník. Z iných zaujímavostí, celá dolina je zahrnutá pod osobitnú sanitárnu ochranu a to vzhľadom na fakt, že Leśnianka predstavuje hlavný zdroj povrchovej vody pre tunajšieho pivovarníckeho giganta – Grupu Żywiec.
K autu sa vraciame cca o 13:00, naplnení čistým horským vzduchom a množstvom sympatických výhľadov!
Dátum výletu: 26. decembra 2024
Štatistiky výletu: 23,6 km; 1 000 metrov výškového rozdielu
Ďakujem za venovanie času prečítaniu môjho príspevku! Ak chceš byť v obraze s novým obsahom, pozývam ťa sledovať ma na Facebooku i Instagrame! Budem vďačný za každý lajk, komentár a zdieľanie. Ak považuješ môj obsah za hodnotný a chceš ma podporiť, pozývam ťa k pozvaniu ma na virtuálnu kávu na buycoffee.to.
Mapa výletu
Bibliografia
- Barański M., Beskid Śląski. Przewodnik, vydavateľstvo Oficyna Wydawnicza Rewasz, Pruszków 2019
