Babia hora (1 725 m) – okruh zo sedla Krowiarki

Pre milovníkov Beskýd je Babia hora niečím viac než len ďalším vrcholom. Je to Matka, ktorá z úctyhodnej výšky dohliada na všetky svoje deti. Je to Kráľovná, krásne viditeľná z drvivej väčšiny vrcholov v okruhu asi 100 km. Napokon – je to „Kapryśnica“ (Rozmarná dáma), ktorá turistov neustále prekvapuje poveternostnými podmienkami a učí pokore všetkých tých, ktorí si myslia, že skutočná horská klíma v Poľsku panuje iba v Tatrách. Keďže som horskú vášeň chytil práve v Beskydách, je mi Babia hora obzvlášť blízka. V čase, keď píšem tento príspevok, som Kráľovnú navštívil už jedenásťkrát – na slnku aj v hmle, v horúčave aj v snehovej víchrici, pri miernom vánku aj v skutočnom víchre. V tomto príspevku sa zameriam na klasický okruh zo sedla Krowiarki, čo je najpopulárnejší spôsob, ako preskúmať masív Babej hory.

OBSAH:

1. Babia hora – všeobecné informácie
2. Zo sedla Krowiarki na Sokolicu
3. Nad Sokolicou alebo babiogorské vegetačné pásmo kosodreviny
4. Z Kępy na Babiu horu
5. Babia hora – vrchol
6. Zostup z Babej hory cez hrebeň Kościółkov
7. Zo sedla Brána na Markowe Szczawiny
8. Markowe Szczawiny a návrat na Krowiarki cestou Górny Płaj
9. Mapa výletu
10. Bibliografia

Babia hora – všeobecné informácie

• Babia hora sa týči do výšky 1 725 m n. m. Je to najvyšší vrch Žywieckych Beskýd, celého pásma poľských Beskýd a najvyšší vrch Poľska mimo Tatier. Býva nazývaná aj Diablak a niekedy aj Kapryśnica.
• Babia hora je jediné poľské beskydské pohorie, na ktorom sa vyskytujú všetky klasické horské vegetačné pásma: dolný stupeň lesa, horný stupeň lesa, kosodrevina a alpínske pásmo.
• Najpopulárnejším východiskovým bodom pre výlety na Babiu horu je sedlo Krowiarki (cca 1 012 m n. m.). Sedlo oddeľuje masív Babej hory od pásma Police a administratívne obec Zawoja od Zubrzyce Górnej. V sedle sa nachádzajú dve platené parkoviská. Cez Krowiarki prechádza kľukatá cesta č. 957.
• Variant zo sedla Krowiarki predpokladá výstup na vrchol po červenej hrebeňovej značke (súčasť Hlavnej beskydskej magistrály) a zostup cez sedlo Brána (przełęcz Brona) k horskej chate Markowe Szczawiny. Od chaty vedie do sedla Krowiarki modrá turistická značka, ktorá umožňuje okruh uzavrieť. Práve tento variant bude opísaný v tomto príspevku.
• Okrem klasického okruhu zo sedla Krowiarki je možné zdolať Babiu horu aj po zaujímavom žltom chodníku zvanom Perć Akademików. O putovaní na Diablak týmto variantom si môžete prečítať v samostatnom článku.
• Unikátna živá aj neživá príroda masívu Babej hory je od roku 1954 chránená v rámci Babiogorského národného parku (Babiogórski Park Narodowy). Sídlom parku je obec Zawoja a jeho symbolom je žerušničník tancovitý (okrzyn jeleni). BgPN je tiež zapísaný na zozname biosférických rezervácií UNESCO.
• Vstupné do národného parku je: 5 PLN (zľavnené), 10 PLN (celé). Z dôvodu ochrany prírody nie je z poľskej strany povolený vstup na Babiu horu so psom.
• Babia hora ponúka rozsiahlu panorámu na viac ako dvadsať okolitých horských pásiem. Z tohto dôvodu je Kráľovná Beskýd považovaná za jeden z najkrajších vyhliadkových bodov v Poľsku (a ktovie, možno aj v Európe?).
• Diablak má povesť jedného z najlepších miest na pozorovanie východu slnka v poľských horách. A nie nadarmo – za dobrého počasia je pohľad na ohnivú guľu vynárajúcu sa nad Tatrami priam veľkolepý. Je to známe už pomerne dlho – v roku 1912 vraj východ slnka na Babej hore obdivoval aj sám Vladimír Iľjič Lenin.
• Babia hora sa vyznačuje vlastnou, mimoriadne rozmarnou mikroklímou. Poveternostné podmienky sa menia rýchlo a najčastejšie k horšiemu. Bez ohľadu na ročné obdobie treba na vrchole počítať so silnými nárazmi vetra. Na Diablak teda choďte s pokorou, vždy s teplejším oblečením a pršiplášťom v batohu.
• Pokiaľ ide o moje vlastné skúsenosti, z jedenástich výstupov na Babiu horu som mal ideálnu viditeľnosť… presne trikrát. A verte, že počasie pred cestou kontrolujem vždy! Ilustráciou tušieho mikroklimatu nech je výlet, ktorý som podnikol s Martynou jedného krásneho dňa v lete 2023. Vtedy sme prešli vyše 50 kilometrov, pričom počas prevažnej väčšiny dňa sme išli na plnom slnku a pri ideálnej viditeľnosti. Zamračené a zima bolo len na pár kilometroch… hádajte kde? Áno, samozrejme na hlavnom hrebeni Babej hory :-). Musím sa vám však priznať, že v určitom okamihu som túto premenlivosť začal romantizovať. Veď je to predsa rozmarná Kráľovná, ktorej náladu nikdy nemôžete stopercentne predpovedať…
• Babia hora bezpochyby patrí k najnavštevovanejším vrcholom v Poľsku. Počítajte teda s tým, že chodník môže byť preplnený, najmä cez víkendy.

Zo sedla Krowiarki na Sokolicu

Do slávneho sedla Krowiarki (1012 m n. m.) dorazíme pár minút pred ôsmou hodinou. Vďaka asfaltovej ceste dokončenej koncom 60. rokov 20. storočia zostáva toto miesto najvyššie položeným bodom s dopravnou dostupnosťou v poľských Beskydách. Samotný názov sedla pochádza od kráv, ktoré sa tu kedysi pásli. Pokladňa Babiogorského národného parku je ešte zatvorená, preto kupujeme lístky online. Mojou dnešnou spoločníčkou je Ada, pre ktorú to bude prvá návšteva u Kráľovnej Beskýd.

V sedle volíme červenú značku, ktorá vedie po hlavnom hrebeni masívu Babej hory. Cesta je tu široká, pohodlná a aj napriek nedávnemu sneženiu skvele prešliapaná. Na mnohých úsekoch je chodník navyše spevnený drevenými trámami, ktoré tvoria akési plytké schody. Prvou etapou výletu je výstup na Sokolicu (1 367 m n. m.). Je to fyzicky najnáročnejšia časť dnešného trekkingu, pretože na vzdialenosti jeden a pol kilometra treba nabrať 350 výškových metrov. Trasa vedie v tomto úseku hustým horským lesom. Prechádzka je však veľmi príjemná, najmä keď smreky zasypané čerstvým snehom dnes vyzerajú veľmi malebne. S pribúdajúcimi metrami výšky napravo občas presvitá panoráma blízkeho pásma Police.

Nad Sokolicou alebo babiogorské vegetační pásmo kosodreviny

Asi hodinu po opustení sedla Krowiarki sa hlásime na vyhliadke na Sokolici (1 367 m n. m.). Za dobrej viditeľnosti sa odtiaľto otvára snáď najkrajšia panoráma Babej hory. Z toho dôvodu mi je trochu ľúto, keď nás Sokolica víta v úplnej hmle. Našťastie stačilo počkať asi tri minúty, aby sa mraky úplne rozplynuli a odhalili celý masív v jeho plnej kráse. Ach, Kráľovná, aká si krásna…

Nad Sokolicou je sklon terénu už oveľa miernejší a horné lesné pásmo definitívne ustupuje kosodrevine. Po zdolaní asi 800 metrov míňame Kępu (1 521 m n. m.), teda ďalšie vyvýšenie hrebeňa. Za dobrej viditeľnosti sa už v tomto okamihu po ľavej strane rozprestiera prekrásna panoráma Tatier. My dnes toto šťastie nemáme, ale na počasie si aj tak nemožno sťažovať. V žiare ranného slnka vyzerá zasnežená kosodrevina priam skvostne. Cesta je stále výborne prešliapaná. Napriek tomu sa v zime oplatí mať tu nesmeky – pre bezpečnosť aj vlastné pohodlie. V lete sa tu naopak ide po starom kamennom chodníku.

Z Kępy na Babiu horu

Úsek medzi Kępou a vrcholom Babej hory je už oveľa pozvoľnejší. Na niečo viac ako dva kilometre zostáva prekonať iba 200 výškových metrov. Vo výške cca 1 600 m n. m. miznú posledné trsy kosodreviny a turisti vstupujú do priestranného alpínskeho pásma. Takto prichádzame k vrcholu Gówniaka (1 617 m n. m.). Ak by niekoho tento názov príliš uvádzal do rozpakov, nech používa alternatívny názov tohto vyvýšenia, a síce Wołowe Skałki.

Medzi Gówniakom a vrcholom Babej hory sa nachádzajú ešte dve nevýrazné vyvýšeniny – Mały Garb Niżny (1 660 m n. m.) a Mały Garb Wyżni (1 675 m n. m.). Obe si robia drobný žart z unavených pútnikov, ktorí v domnení, že už sú na vrchole, musia ešte chvíľu vydržať. V zimných podmienkach správny priebeh trasy určujú tyče zatlčené do zeme. Najväčší dojem tu robí obrovský priestor, ktorý sa rozprestiera prakticky na všetky strany.

Za dobrej viditeľnosti sa z celého hrebeňa Babej hory naskytá prekrásny výhľad na Tatry. Pretože najvyššie hory Poľska nám dnes zahalil mohutný mrak, pridávam k tomuto príspevku pár fotiek z môjho skoršieho zimného výletu na Diablak na východ slnka. Pokochajte sa, je čím :D.

Babia hora – vrchol

S vrcholom Babej hory sa vítame o 10:30, teda asi 2,5 hodiny po opustení sedla Krowiarki. Bohužiaľ výhľady nám dnes zahalil obrovský mrak. Napriek tomu za dobrej viditeľnosti možno z Diablaku uvidieť prakticky všetko: na juhovýchode Tatry, na juhozápade Nízke Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru, Veľkú Fatru, Malú Fatru a Oravskú priehradu, na západe zostávajúce pásma Žywieckych Beskýd, Sliezske Beskydy, na severe Jałowiecke pásmo a Malé Beskydy, na severovýchode pásmo Police a mnoho vrcholov Makovských Beskýd, na východe Ostrovné Beskydy a Gorce. Slušné, však?

Na samotnom vrchole sa nachádza charakteristický múrik, postavený na ochranu pred častým mrazivým vetrom. Okrem toho vrchol Kráľovnej Beskýd oplýva aj inými pamiatkami. Nájdeme tu o. i. dosku pripomínajúcu pontifikát Jána Pavla II. alebo obelisk pripomínajúci návštevu Babej hory arcivojvodom Jozefom Habsburským v roku 1806.

Zima, absencia výhľadov a silný vietor nás dnes z vrcholu vyháňajú pomerne rýchlo. Pokračujeme teda vo výlete po červenej turistickej značke a zostupujeme smerom k sedlu Brána (przełęcz Brona). Začiatok zostupu musí byť dosti opatrný, pretože musíme prekonať tzv. Tablice Zejsznera – skupinu veľkých balvanov nachádzajúcich sa v západnej časti kopuly Diablaku. Miesto bolo pomenované na počesť významného prírodovedca 19. storočia, Ludwika Zejsznera, ktorý na tieto skaly upozornil a starostlivo ich opísal. Trasa v tomto úseku vedie asi dva kilometre pozdĺž poľsko-slovenskej hranice.

Zostup z Babej hory cez hrebeň Kościółkov

Zostupujeme teraz po hrebeni, ktorý končí v plytkom sedle Lodowa Przełęcz (1 611 m n. m.). Stále ideme po skvele vyšliapanej stope a orientáciu v teréne navyše uľahčujú tyče zatlčené v zemi. Dnes nie je viditeľnosť najhoršia, ale verte mi – v hmle sa tieto nenápadné tyčky stávajú neoceniteľnou pomôckou. V letných podmienkach sa tento úsek prekonáva po kamennom chodníku. Po prechode sedlom Lodowa pokračujeme po hrebeni Kościółkov (1 615 m n. m.). V tejto fáze vedie chodník blízko značného zrázu – žľabu Kamienna Dolinka.

Vo výške cca 1 500 m n. m. sa vraciame do pásma kosodreviny a o niekoľko minút neskôr sa hlásime v známom sedle Brána (przełęcz Brona, 1 408 m n. m.), ktoré oddeľuje Babiu horu od Malej Babej hory. Názov sedla vytvoril v roku 1925 Kazimierz Sosnowski a v staropoľštine znamená „bránu“ (kedysi tadiaľto totiž viedla cesta zo Zawoje do Półgóry). V sedle Brána sa nachádza vyhliadková terasa, ktorá za dobrého počasia ponúka panorámu zástavby Zawoje a blízkeho Jałowieckeho pásma.

Zo sedla Brána na Markowe Szczawiny

V sedle Brána červená značka odbočuje doprava smerom k chate Markowe Szczawiny. Sklon terénu je tu značný – na vzdialenosti iba jedného kilometra strácame takmer 250 výškových metrov. V lete zostup prebieha po kamenných schodoch, ale v zime prináša oveľa viac zábavy zjazd po zadku. Je to napokon natoľko obľúbený spôsob prekonávania tohto úseku, že sa na strmších častiach tvorí akési vyhĺbené koryto. Keďže nás začiatok marca privítal nečakaným návratom zimy, snehu je dostatok a ide sa naozaj príjemne. V týchto podmienkach takmer nepozorovane mizne kosodrevina a my sa vraciame do horného lesného pásma.

Markowe Szczawiny a návrat na Krowiarki cestou Górny Płaj

Pri chate PTTK Markowe Szczawiny (1 180 m n. m.) sme okolo 11:40. Tam si tiež dávame dlhšiu pauzu a vyťahujeme z batohov všetky zásoby. Nebol by som to ja, keby som vám pri tejto príležitosti nepovedal niečo o histórii tohto miesta. Musíte totiž vedieť, že organizáciou turistického ruchu na Babej hore sa ako prví začali zaoberať Nemci z organizácie Beskidenverein. Boli to práve oni, kto koncom 19. storočia vyznačil prvé turistické trasy a v roku 1905 dokonca otvoril chatu. Tá sa nachádzala na južných svahoch Babej hory vo výške 1 616 m n. m. Proti nemeckému vplyvu sa ostro staval Hugo Zapałowicz, vynikajúci prírodovedec a milovník Diablaku. Práve z jeho iniciatívy bola v roku 1905 založená babiogorská sekcia Tatranského spolku a už v roku 1906 bola postavená a vysvätená prvá poľská chata v západnej časti Beskýd – na Markowe Szczawiny. Na rozdiel od nemeckého objektu naša chata stále stojí a hrdo nesie meno svojho zakladateľa.

Z chaty sa vraciame do sedla Krowiarki po modrej turistickej značke, teda tzv. Górny Płaj. Je to stará konská cesta vybudovaná v roku 1883 na lovecké účely v čase, keď Zawoju spravovali Habsburgovci. Modrá značka v úseku od chaty k sedlu traverzuje severné svahy Babej hory v dĺžke asi 6,5 km. Vedie hustým lesom na rozhraní horného a dolného lesného stupňa. Úprimne povedané, Górny Płaj nie je najatraktívnejšou časťou trasy – je to ploché, monotónne a úplne bez výhľadov. Na tento úsek teda radím pribrať si nejakého zhovorčivého spoločníka (alebo to prípadne prebehnúť).

Krátko pred sedlom Krowiarki navštevujeme ešte malé jazierko Mokry Stawek (cca 1 025 m n. m.), najväčšie z sesuvných jazier v oblasti Babej hory. Má rozlohu asi 4,5 áru a obývajú ho o. i. mloky karpatské. Úplne nedávno sem bol privedený chodník spájajúci jazierko s modrou značkou. Dnes je hladina samozrejme úplne zamrznutá a uprostred niekto dokonca vytvoril krásneho anjelika…

Niekoľko minút po opustení jazierka Mokry Stawek sa hlásime späť v sedle Krowiarki. Počasie je už veľmi zlé, takže bez ľútosti nasadáme do auta a vraciame sa do nášho milovaného Krakova. Tak uplynula moja ďalšia návšteva u Kráľovnej Beskýd. A hoci okruh zo sedla Krowiarki poznám už naspamäť, som hlboko presvedčený, že sa naň vrátim ešte mnohokrát…

Dátum výletu: 1. marca 2025

Štatistiky výletu: 14 km, 730 výškových metrov

A ak stále nemáte Babej hory dosť, pozrite si popis výstupu na Kráľovnú Beskýd cestou Perć Akademików!

Ďakujem za čas venovaný čítaniu môjho príspevku! Ak chcete mať prehľad o novom obsahu, pozývam vás k sledovaniu na Facebooku a Instagrame! Budem vďačný za každý lajk, komentár a zdieľanie. Ak považujete môj obsah za hodnotný a chcete ma podporiť, môžete ma pozvať na virtuálnu kávu na buycoffee.to.

Mapa výletu

Bibliografia

• Figiel S., Franczak P., Janicka-Krzywda U., Krzywda P., Beskid Żywiecki. Przewodnik, IV. vydanie, vydavateľstvo Rewasz, Pruszków 2023.
• Krygowski W., Zarys dziejów polskiej turystyki górskiej, vydavateľstvo Sport i Turystyka, Varšava 1973.